Vodstvo Slovenska Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Hlavné európske rozvodie — Cez územie Slovenska prechádza dôležitá rozvodnica, ktorá rozdeľuje, kam tečie voda z našich riek. Väčšina územia patrí do úmoria Čierneho mora (rieky tečú do Dunaja), len malá severná časť (rieky Poprad a Dunajec) patrí do úmoria Baltského mora. Toto rozvodie je dôležité, lebo určuje smer odtoku zrážkovej vody z celej krajiny.

2. Dunaj — najväčšia rieka — Dunaj je najväčšia a vodnatá rieka Slovenska, hoci preteká len jeho juhozápadným okrajom v dĺžke asi 172 km. Na Slovensko priteká z Rakúska a je medzinárodnou vodnou cestou spájajúcou až 10 európskych štátov. Má obrovský hospodársky význam pre lodnú dopravu, výrobu elektriny a zásobovanie vodou.

3. Váh — najdlhšia domáca rieka — Váh je s dĺžkou približne 403 km najdlhšia rieka, ktorá celá preteká územím Slovenska. Vzniká v Kráľovej Lehote sútokom Bieleho Váhu a Čierneho Váhu pri úpätí Tatier. Na jeho toku je vybudovaná Vážska kaskáda — sústava vodných nádrží a elektrární, preto sa nazýva aj „slovenský Níl".

4. Hlavné prítoky Dunaja — Takmer všetky veľké slovenské rieky sa nakoniec vlievajú do Dunaja a patria do jeho úmoria. Sú to najmä Váh, Hron, Ipeľ, Nitra, Morava a Slaná, na východe potom Bodrog a Hornád. Tieto rieky odvádzajú vodu z väčšiny územia a vytvárajú hustú riečnu sieť.

5. Pramene a ústia na okrajoch — Slovensko leží blízko hlavného európskeho rozvodia, preto väčšina riek tu pramení, ale len máloktorá tu ústí do mora — voda odteká do nížin susedných štátov. Najvyššie zrážky a najviac vody majú horské oblasti (Tatry), kým južné nížiny sú na vodu chudobnejšie. Preto je rozloženie vodstva na Slovensku nerovnomerné.

6. Tatranské plesá — Prirodzené jazerá ľadovcového pôvodu vo Vysokých Tatrách sa nazývajú plesá. Vznikli činnosťou ľadovcov počas doby ľadovej, ktoré vyhĺbili kotliny neskôr zaplnené vodou. Najväčšie a najznámejšie je Veľké Hincovo pleso (najväčšie a najhlbšie pleso na Slovensku) a turisticky vyhľadávané Štrbské pleso.

7. Morské oko a sopečné jazerá — Najväčším jazerom na východe Slovenska je Morské oko vo Vihorlatských vrchoch, ktoré vzniklo zosuvom pôdy. Na rozdiel od ľadovcových plies v Tatrách má teda iný, hradený pôvod. Slovensko má pomerne málo prirodzených jazier a väčšina z nich je malá.

8. Vodné nádrže (priehrady) — Keďže prirodzených jazier je málo, človek vybudoval umelé vodné nádrže zadržaním riek priehradami. Najvýznamnejšie sú Gabčíkovo na Dunaji (výroba elektriny, ochrana pred povodňami, splavnenie), Liptovská Mara (najväčšia objemom vody), Oravská priehrada (najväčšia plochou) a Zemplínska šírava či Domaša (rekreácia). Slúžia na výrobu elektriny, zásobovanie pitnou vodou, ochranu pred povodňami a oddych.

9. Podzemné vody — Veľké zásoby podzemnej vody sa nachádzajú najmä pod riečnymi nížinami, kde voda presakuje cez štrkové vrstvy. Najväčším a strategicky najdôležitejším zásobníkom pitnej vody v strednej Európe je Žitný ostrov medzi ramenami Dunaja. Podzemné vody sú kľúčové, lebo z nich pochádza väčšina pitnej vody pre obyvateľstvo.

10. Minerálne a termálne pramene — Slovensko je mimoriadne bohaté na minerálne pramene (voda s rozpusteným obsahom minerálov a plynov) a termálne (teplé) pramene. Vďaka nim vznikli významné kúpele ako Piešťany, Bardejov, Trenčianske Teplice či Sliač, ktoré liečia choroby a priťahujú turistov. Známe sú aj plnené minerálky (napr. Budiš, Baldovská).

11. Geotermálna energia — Teplá podzemná voda sa využíva nielen v kúpeľoch, ale aj ako zdroj geotermálnej energie — obnoviteľného tepla z hlbín Zeme. Vykuruje sa ňou napríklad mesto Galanta a sú na nej založené aquaparky (Bešeňová, Podhájska, Vrbov). Ide o ekologický a perspektívny zdroj energie aj tepla.

12. Hospodársky význam vodstva — Voda je pre Slovensko strategickou surovinou: slúži ako pitná voda, na výrobu elektriny (vodné a geotermálne elektrárne), v priemysle a poľnohospodárstve (zavlažovanie), na dopravu (lodná doprava po Dunaji) a na rekreáciu a cestovný ruch (kúpele, aquaparky, vodné nádrže). Práve vďaka pomerne dostatočným zásobám vody patrí Slovensko medzi vodou relatívne bohaté krajiny.

1. Poučka

Vodstvo je súhrn všetkých vôd na území štátu — tečúcich (rieky, potoky), stojatých (jazerá, vodné nádrže) a podzemných vôd. Územím Slovenska prechádza hlavné európske rozvodie, ktoré rozdeľuje vodu do dvoch úmorí: Čierneho mora (väčšina územia) a Baltského mora (malá severná časť). Takmer všetky naše rieky odvádza Dunaj.

2. Vysvetlenie

Postupne po krokoch: 1. Rozvodie je pomyselná čiara (zvyčajne hrebene pohorí), ktorá určuje, do ktorého mora voda potečie. 2. Riečna sieť je hustá, lebo Slovensko je hornaté — z hôr steká veľa potokov, ktoré sa spájajú do väčších riek. 3. Rieky majú snehovo-dažďový režim: najviac vody nesú na jar (topí sa sneh), najmenej v zime a koncom leta. 4. Prirodzených jazier je málo a sú malé — najmä ľadovcové plesá vo Vysokých Tatrách. 5. Preto človek postavil vodné nádrže (priehrady) — umelé jazerá na výrobu elektriny, ochranu pred povodňami, zásobu pitnej a úžitkovej vody a na rekreáciu. 6. Pod povrchom sú podzemné vody vrátane minerálnych a termálnych prameňov — veľké bohatstvo Slovenska.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — úmorie podľa toku rieky: Do ktorého mora odtečie voda z rieky Poprad a do ktorého voda z Váhu?
Poprad tečie na sever do Dunajca, ten do Visly a Visla do Baltského mora.
Váh sa vlieva do Dunaja a Dunaj do Čierneho mora.
Medzi nimi vedie hlavné európske rozvodie → Poprad – Baltské more, Váh – Čierne more

Príklad 2 — od prameňa po ústie: Opíš tok Váhu: kde vzniká, kade tečie a kam ústi.
Vzniká v Kráľovej Lehote sútokom Bieleho a Čierneho Váhu pod Tatrami.
Preteká Liptovom a Považím, cestou ho zadržiava Vážska kaskáda nádrží.
Ústi do Dunaja pri Komárne; s dĺžkou asi 403 km je najdlhšou riekou, ktorá celá tečie po Slovensku → prameň v Kráľovej Lehote, ústie do Dunaja pri Komárne

Príklad 3 — čítanie z grafu prietoku: Graf prietoku horskej rieky ukazuje najvyšší stav v apríli, nižší v lete a najnižší v januári. Čo tento priebeh spôsobuje?
V zime je voda zamrznutá v snehu – rieka má málo vody.
Na jar sa sneh topí a k tomu prší – voda prudko pribúda.
Taký priebeh voláme snehovo-dažďový režim → jarné topenie snehu spôsobuje najvyšší stav na jar

Príklad 4 — pleso, či nádrž: Je Štrbské pleso a Liptovská Mara rovnaký druh vodnej plochy?
Štrbské pleso je prirodzené jazero, vzniklo v kotline vyhĺbenej ľadovcom.
Liptovská Mara je umelá vodná nádrž, vznikla zahradením Váhu priehradou.
Rozdiel je v pôvode → nie, pleso je prirodzené ľadovcové jazero, Liptovská Mara umelá nádrž

Príklad 5 — z praxe, pitná voda a Žitný ostrov: Prečo je na Žitnom ostrove zakázané vypúšťať odpad a hnojiť bez obmedzení?
Pod Žitným ostrovom je najväčšia zásobáreň podzemnej pitnej vody v strednej Európe.
Voda presakuje cez štrkové vrstvy a znečistenie by sa dostalo až do nej.
Z podzemných vôd pochádza väčšina našej pitnej vody → na ochranu najväčšej zásoby pitnej vody pred znečistením

Prečo je to dôležité: voda je zdroj pitnej vody, energie, potravín (závlahy, ryby), dopravy a turizmu. Bez poznania vodstva by sme nevedeli chrániť ľudí pred povodňami ani zásoby vody pred znečistením.

Precvič si

1. Do ktorého mora odteká voda z väčšiny územia Slovenska?
2. Ktorá rieka je najdlhšia, ktorá celá preteká Slovenskom?
3. Ktoré pleso je najväčšie a najhlbšie na Slovensku?
4. Ako vzniklo Morské oko vo Vihorlatských vrchoch?
5. Ktorá vodná nádrž je najväčšia plochou a ktorá objemom vody?
6. Ktoré mesto vykuruje geotermálna voda? Uveď aj jeden aquapark na geotermálnej vode.