Voľby a demokracia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Demokracia — Slovo pochádza z gréckych slov démos (ľud) a kratos (vláda), teda doslova „vláda ľudu". Je to forma štátneho zriadenia, v ktorom zdrojom všetkej moci sú občania, ktorí ju vykonávajú buď priamo, alebo prostredníctvom zvolených zástupcov. Opakom demokracie sú nedemokratické režimy ako diktatúra, totalita či absolutistická monarchia, kde moc patrí jednému človeku alebo úzkej skupine.

2. Priama a nepriama (zastupiteľská) demokracia — Pri priamej demokracii občania rozhodujú o veciach sami, napríklad v referende alebo na zhromaždení; jej koreňom je staroveké Atény. Pri nepriamej čiže zastupiteľskej demokracii si občania volia zástupcov (poslancov), ktorí rozhodujú v ich mene. V dnešných moderných štátoch vrátane Slovenska prevláda zastupiteľská demokracia, doplnená o prvky priamej demokracie ako referendum.

3. Princípy demokracie — Medzi základné princípy patria sloboda, rovnosť občanov pred zákonom, vláda väčšiny pri rešpektovaní práv menšiny, dodržiavanie ľudských práv a sloboda prejavu. Patrí sem aj pravidelné a slobodné voľby, politická pluralita (viacero strán) a možnosť pokojne vymeniť vládu. Tieto princípy zabezpečujú, že moc nie je sústredená v jedných rukách a že občan môže ovplyvniť verejné dianie.

4. Deľba moci — Aby sa zabránilo zneužitiu moci, demokracia ju rozdeľuje na tri nezávislé zložky: zákonodarnú (parlament, ktorý tvorí zákony), výkonnú (vláda a prezident, ktoré zákony uskutočňujú) a súdnu (súdy, ktoré rozhodujú spory a dohliadajú na dodržiavanie zákonov). Túto myšlienku rozpracoval francúzsky mysliteľ Charles Montesquieu. Vzájomná kontrola zložiek (systém bŕzd a protiváh) chráni slobodu občanov.

5. Voľby — Voľby sú spôsob, akým občania rozhodujú o tom, kto bude spravovať štát a zastupovať ich záujmy. Sú najdôležitejším nástrojom zastupiteľskej demokracie, lebo dávajú vláde legitimitu — oprávnenie vládnuť odvodené od vôle ľudu. Bez slobodných a pravidelných volieb by nešlo o skutočnú demokraciu.

6. Zásady demokratických volieb — Demokratické voľby sú všeobecné (voliť môže každý plnoletý občan), rovné (každý hlas má rovnakú váhu — „jeden človek, jeden hlas"), priame (volič volí kandidáta osobne, nie cez sprostredkovateľa) a s tajným hlasovaním (nikto nesmie byť nútený prezradiť, koho volil). Tieto štyri zásady spolu zaručujú slobodnú a spravodlivú voľbu.

7. Aktívne a pasívne volebné právo — Aktívne volebné právo je právo voliť, ktoré na Slovensku získava občan dovŕšením 18 rokov veku. Pasívne volebné právo je právo byť volený, teda kandidovať; jeho veková hranica sa líši podľa funkcie — napríklad poslancom Národnej rady SR sa môže stať občan od 21 rokov a prezidentom od 40 rokov. Volebné právo je jedným zo základných politických práv občana.

8. Druhy volieb na Slovensku — Na Slovensku sa konajú voľby do Národnej rady SR (parlamentné, raz za 4 roky), voľba prezidenta (priama, raz za 5 rokov), komunálne voľby (do obecných a mestských zastupiteľstiev a starostov/primátorov), voľby do vyšších územných celkov (VÚC, župné) a voľby do Európskeho parlamentu. Každé z nich rozhoduje o inej úrovni správy verejných vecí — od obce až po Európsku úniu.

9. Národná rada Slovenskej republiky — NR SR je jediný zákonodarný orgán Slovenska a má 150 poslancov, ktorí sa volia na štvorročné obdobie pomerným volebným systémom. Tu sa schvaľujú zákony, štátny rozpočet a kontroluje sa činnosť vlády. Poslancov si občania volia v parlamentných voľbách prostredníctvom kandidátnych listín politických strán.

10. Politické strany — Politická strana je dobrovoľné združenie občanov s podobnými názormi a cieľmi, ktoré sa usiluje získať a vykonávať moc v štáte prostredníctvom volieb. Strany zostavujú volebné programy, navrhujú kandidátov a po voľbách tvoria buď vládnu koalíciu (väčšina, ktorá zostaví vládu), alebo opozíciu (kontroluje a kritizuje vládu). Existencia viacerých strán — politická pluralita — je znakom demokracie; jediná povolená strana je naopak znakom totality.

11. Referendum — Referendum je nástroj priamej demokracie, pri ktorom občania v hlasovaní priamo rozhodujú o dôležitej spoločenskej otázke (napríklad o vstupe do medzinárodného zväzku). Na Slovensku ho vyhlasuje prezident na základe rozhodnutia parlamentu alebo na základe petície aspoň 350-tisíc občanov. Na platnosť referenda je potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov.

12. Volebná účasť a občianska zodpovednosť — Volebná účasť vyjadruje, aká časť oprávnených voličov sa zúčastnila volieb, a je ukazovateľom záujmu občanov o verejné veci. Účasť vo voľbách je právom, nie povinnosťou, no nízka účasť oslabuje legitimitu zvolených zástupcov. Aktívna účasť občanov, ich informovanosť a kritické myslenie sú nevyhnutné pre fungovanie a udržanie demokracie.

1. Poučka

Demokracia je forma vlády, v ktorej zdrojom moci je ľud — občania rozhodujú o správe štátu, a to priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Voľby sú spôsob, akým si občania slobodne vyberajú svojich zástupcov. Volebné právo je právo občana voliť (aktívne) a byť volený (pasívne). Politické strany sú organizácie, ktoré združujú ľudí s podobnými názormi a uchádzajú sa vo voľbách o moc.

2. Vysvetlenie

• Slovo demokracia pochádza z gréčtiny: démos = ľud, kratos = vláda → „vláda ľudu".
• V demokracii platí, že moc nepatrí jednému človeku, ale občanom. Tí ju zverujú zástupcom na určité obdobie (volebné obdobie).
• Aby boli voľby spravodlivé, musia byť slobodné, rovné, tajné a priame — každý volí podľa svojho rozhodnutia, jeden hlas má rovnakú váhu, nikto nevidí, koho si volil, a hlasuješ osobne.
• Aktívne volebné právo na Slovensku máš od 18 rokov (môžeš voliť). Pasívne volebné právo znamená, že môžeš byť zvolený (napr. za poslanca NR SR od 21 rokov, za prezidenta od 40 rokov).
• O hlasy občanov súťažia politické strany so svojimi programami. Strana alebo koalícia s dostatočnou podporou zostavuje vládu, ostatné tvoria opozíciu, ktorá kontroluje vládu.
• Dôležitý je princíp väčšiny pri rešpektovaní práv menšiny a deľba moci (zákonodarná, výkonná, súdna), aby sa moc nehromadila v jedných rukách.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Voľby do Národnej rady SR — každé 4 roky si občania volia 150 poslancov, ktorí tvoria zákony. Bez nich by zákony prijímala úzka skupina ľudí bez súhlasu občanov.
2. Voľba prezidenta SR — priama voľba hlavy štátu na 5 rokov. Ukazuje, že aj najvyššiu funkciu obsadzujú občania svojím hlasom, nie dedičstvo či sila.
3. Komunálne voľby (starosta, primátor, poslanci obce) — rozhodujú o tom, kto bude spravovať tvoje mesto či obec: školy, cesty, ihriská. Týka sa to priamo tvojho okolia.
4. Voľby do Európskeho parlamentu — Slovensko si volí svojich europoslancov, ktorí spolurozhodujú o pravidlách v celej EÚ.
5. Referendum — forma priamej demokracie, keď občania hlasujú priamo o konkrétnej otázke (napr. vstup SR do EÚ v roku 2003). Ukazuje, že ľud môže rozhodnúť aj sám, nielen cez zástupcov.

Prečo je to dôležité: Voľby sú pokojný spôsob, ako odovzdať alebo vymeniť moc bez násilia. Vďaka demokracii môžu občania ovplyvniť, ako sa žije v ich krajine, kontrolovať vládu a chrániť svoje práva a slobody. Ak ľudia voliť nechodia, rozhodujú za nich iní — preto má každý hlas hodnotu.