Voľby a demokracia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Demokracia — Slovo pochádza z gréckych slov démos (ľud) a kratos (vláda), teda doslova „vláda ľudu". Je to forma štátneho zriadenia, v ktorom zdrojom všetkej moci sú občania, ktorí ju vykonávajú buď priamo, alebo prostredníctvom zvolených zástupcov. Opakom demokracie sú nedemokratické režimy ako diktatúra, totalita či absolutistická monarchia, kde moc patrí jednému človeku alebo úzkej skupine.

2. Priama a nepriama (zastupiteľská) demokracia — Pri priamej demokracii občania rozhodujú o veciach sami, napríklad v referende alebo na zhromaždení; jej koreňom je staroveké Atény. Pri nepriamej čiže zastupiteľskej demokracii si občania volia zástupcov (poslancov), ktorí rozhodujú v ich mene. V dnešných moderných štátoch vrátane Slovenska prevláda zastupiteľská demokracia, doplnená o prvky priamej demokracie ako referendum.

3. Princípy demokracie — Medzi základné princípy patria sloboda, rovnosť občanov pred zákonom, vláda väčšiny pri rešpektovaní práv menšiny, dodržiavanie ľudských práv a sloboda prejavu. Patrí sem aj pravidelné a slobodné voľby, politická pluralita (viacero strán) a možnosť pokojne vymeniť vládu. Tieto princípy zabezpečujú, že moc nie je sústredená v jedných rukách a že občan môže ovplyvniť verejné dianie.

4. Deľba moci — Aby sa zabránilo zneužitiu moci, demokracia ju rozdeľuje na tri nezávislé zložky: zákonodarnú (parlament, ktorý tvorí zákony), výkonnú (vláda a prezident, ktoré zákony uskutočňujú) a súdnu (súdy, ktoré rozhodujú spory a dohliadajú na dodržiavanie zákonov). Túto myšlienku rozpracoval francúzsky mysliteľ Charles Montesquieu. Vzájomná kontrola zložiek (systém bŕzd a protiváh) chráni slobodu občanov.

5. Voľby — Voľby sú spôsob, akým občania rozhodujú o tom, kto bude spravovať štát a zastupovať ich záujmy. Sú najdôležitejším nástrojom zastupiteľskej demokracie, lebo dávajú vláde legitimitu — oprávnenie vládnuť odvodené od vôle ľudu. Bez slobodných a pravidelných volieb by nešlo o skutočnú demokraciu.

6. Zásady demokratických volieb — Demokratické voľby sú všeobecné (voliť môže každý plnoletý občan), rovné (každý hlas má rovnakú váhu — „jeden človek, jeden hlas"), priame (volič volí kandidáta osobne, nie cez sprostredkovateľa) a s tajným hlasovaním (nikto nesmie byť nútený prezradiť, koho volil). Tieto štyri zásady spolu zaručujú slobodnú a spravodlivú voľbu.

7. Aktívne a pasívne volebné právo — Aktívne volebné právo je právo voliť, ktoré na Slovensku získava občan dovŕšením 18 rokov veku. Pasívne volebné právo je právo byť volený, teda kandidovať; jeho veková hranica sa líši podľa funkcie — napríklad poslancom Národnej rady SR sa môže stať občan od 21 rokov a prezidentom od 40 rokov. Volebné právo je jedným zo základných politických práv občana.

8. Druhy volieb na Slovensku — Na Slovensku sa konajú voľby do Národnej rady SR (parlamentné, raz za 4 roky), voľba prezidenta (priama, raz za 5 rokov), komunálne voľby (do obecných a mestských zastupiteľstiev a starostov/primátorov), voľby do vyšších územných celkov (VÚC, župné) a voľby do Európskeho parlamentu. Každé z nich rozhoduje o inej úrovni správy verejných vecí — od obce až po Európsku úniu.

9. Národná rada Slovenskej republiky — NR SR je jediný zákonodarný orgán Slovenska a má 150 poslancov, ktorí sa volia na štvorročné obdobie pomerným volebným systémom. Tu sa schvaľujú zákony, štátny rozpočet a kontroluje sa činnosť vlády. Poslancov si občania volia v parlamentných voľbách prostredníctvom kandidátnych listín politických strán.

10. Politické strany — Politická strana je dobrovoľné združenie občanov s podobnými názormi a cieľmi, ktoré sa usiluje získať a vykonávať moc v štáte prostredníctvom volieb. Strany zostavujú volebné programy, navrhujú kandidátov a po voľbách tvoria buď vládnu koalíciu (väčšina, ktorá zostaví vládu), alebo opozíciu (kontroluje a kritizuje vládu). Existencia viacerých strán — politická pluralita — je znakom demokracie; jediná povolená strana je naopak znakom totality.

11. Referendum — Referendum je nástroj priamej demokracie, pri ktorom občania v hlasovaní priamo rozhodujú o dôležitej spoločenskej otázke (napríklad o vstupe do medzinárodného zväzku). Na Slovensku ho vyhlasuje prezident na základe rozhodnutia parlamentu alebo na základe petície aspoň 350-tisíc občanov. Na platnosť referenda je potrebná účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov.

12. Volebná účasť a občianska zodpovednosť — Volebná účasť vyjadruje, aká časť oprávnených voličov sa zúčastnila volieb, a je ukazovateľom záujmu občanov o verejné veci. Účasť vo voľbách je právom, nie povinnosťou, no nízka účasť oslabuje legitimitu zvolených zástupcov. Aktívna účasť občanov, ich informovanosť a kritické myslenie sú nevyhnutné pre fungovanie a udržanie demokracie.

1. Poučka

Demokracia je forma vlády, v ktorej zdrojom moci je ľud — občania rozhodujú o správe štátu, a to priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Voľby sú spôsob, akým si občania slobodne vyberajú svojich zástupcov. Volebné právo je právo občana voliť (aktívne) a byť volený (pasívne). Politické strany sú organizácie, ktoré združujú ľudí s podobnými názormi a uchádzajú sa vo voľbách o moc.

2. Vysvetlenie

• Slovo demokracia pochádza z gréčtiny: démos = ľud, kratos = vláda → „vláda ľudu".
• V demokracii platí, že moc nepatrí jednému človeku, ale občanom. Tí ju zverujú zástupcom na určité obdobie (volebné obdobie).
• Aby boli voľby spravodlivé, musia byť slobodné, rovné, tajné a priame — každý volí podľa svojho rozhodnutia, jeden hlas má rovnakú váhu, nikto nevidí, koho si volil, a hlasuješ osobne.
• Aktívne volebné právo na Slovensku máš od 18 rokov (môžeš voliť). Pasívne volebné právo znamená, že môžeš byť zvolený (napr. za poslanca NR SR od 21 rokov, za prezidenta od 40 rokov).
• O hlasy občanov súťažia politické strany so svojimi programami. Strana alebo koalícia s dostatočnou podporou zostavuje vládu, ostatné tvoria opozíciu, ktorá kontroluje vládu.
• Dôležitý je princíp väčšiny pri rešpektovaní práv menšiny a deľba moci (zákonodarná, výkonná, súdna), aby sa moc nehromadila v jedných rukách.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — aplikuj pravidlo, smie voliť?: Adam má 17 rokov a o mesiac sú parlamentné voľby. Smie voliť? A jeho 19-ročná sestra?
Čo viem: Adam má 17 rokov, sestra 19.
Pravidlo: aktívne volebné právo (právo voliť) má na Slovensku občan od 18 rokov.
Adam: 17 je menej ako 18 → voliť nesmie. Sestra: 19 je viac ako 18 → voliť smie.
Výsledok → Adam nie, sestra áno

Príklad 2 — pasívne volebné právo: Tridsaťročná občianka chce kandidovať a) za poslankyňu NR SR, b) za prezidentku. Môže?
Pravidlo: byť volený (pasívne volebné právo) za poslanca NR SR sa dá od 21 rokov, za prezidenta od 40 rokov.
a) 30 je viac ako 21 → môže.
b) 30 je menej ako 40 → nemôže.
Výsledok → a) áno, b) nie

Príklad 3 — porušená zásada volieb: Šéf firmy chce, aby mu zamestnanci ukázali svoj hlasovací lístok, inak ich prepustí. Ktorú zásadu volieb porušuje?
Zásady demokratických volieb: všeobecné, rovné, priame, tajné.
Nikto nesmie byť nútený prezradiť, koho volil.
Šéf chce vidieť, ako kto hlasoval → porušuje zásadu tajného hlasovania

Príklad 4 — zaraď orgán do deľby moci: Zaraď a) Národnú radu SR, b) vládu SR, c) súdy.
Pravidlo: zákonodarná moc tvorí zákony, výkonná ich uskutočňuje, súdna rozhoduje spory.
a) NR SR schvaľuje zákony → zákonodarná.
b) vláda zákony uskutočňuje → výkonná.
c) súdy rozhodujú spory → súdna.
Výsledok → a) zákonodarná, b) výkonná, c) súdna

Príklad 5 — priama, či zastupiteľská demokracia: a) Občania v hlasovaní rozhodli o vstupe Slovenska do EÚ (2003). b) 150 poslancov schválilo nový zákon. O akú formu demokracie ide?
a) občania rozhodli o otázke sami → priama demokracia (referendum).
b) rozhodli zvolení zástupcovia → zastupiteľská demokracia.
Výsledok → a) priama, b) zastupiteľská

Príklad 6 — z praxe, ktoré voľby: Rodina sa rozpráva, kto bude rozhodovať o oprave chodníka pred domom. V ktorých voľbách o tom občania nepriamo rozhodujú?
Chodník pred domom je miestna vec obce.
O miestnych veciach rozhoduje starosta (primátor) a obecné (mestské) zastupiteľstvo.
Starostu a zastupiteľstvo volia občania → v komunálnych voľbách

Prečo je to dôležité: Voľby sú pokojný spôsob, ako odovzdať alebo vymeniť moc bez násilia. Vďaka demokracii môžu občania ovplyvniť, ako sa žije v ich krajine, kontrolovať vládu a chrániť svoje práva a slobody. Ak ľudia voliť nechodia, rozhodujú za nich iní — preto má každý hlas hodnotu.

Precvič si

1. Čo doslova znamená slovo demokracia?
2. Koľko poslancov má Národná rada SR?
3. Na koľko rokov sa volí prezident SR?
4. Ako sa volá zoskupenie strán, ktoré po voľbách zostaví vládu, a ako tie, ktoré ju kontrolujú?
5. Ktorý mysliteľ rozpracoval myšlienku deľby moci?
6. Koľko občanov musí podpísať petíciu, aby prezident vyhlásil referendum?