Voľby a demokracia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Demokracia — Slovo pochádza z gréckych slov „démos" (ľud) a „kratos" (vláda), teda doslova znamená „vláda ľudu". V demokracii zdrojom moci nie je kráľ ani jednotlivec, ale občania, ktorí o spravovaní štátu rozhodujú spoločne, najčastejšie prostredníctvom volených zástupcov. Je to protiklad diktatúry, kde moc drží jeden človek alebo úzka skupina bez súhlasu ľudu.

2. Princípy demokracie — Medzi základné princípy patrí vláda väčšiny pri súčasnej ochrane práv menšín, sloboda slova, rovnosť pred zákonom a pravidelné slobodné voľby. Dôležitý je aj pluralizmus, teda existencia viacerých politických strán a názorov, ktoré medzi sebou súťažia. Tieto princípy bránia tomu, aby sa moc sústredila v jedných rukách a aby boli ľudia utláčaní.

3. Deľba moci — Aby žiadna časť štátu nezískala neobmedzenú moc, delí sa moc na tri zložky: zákonodarnú (parlament tvorí zákony), výkonnú (vláda a prezident zákony uskutočňujú) a súdnu (súdy rozhodujú spory a trestajú porušenie zákonov). Tieto zložky sa navzájom kontrolujú a vyvažujú, čo nazývame systém bŕzd a protiváh. Túto myšlienku rozpracoval francúzsky mysliteľ Charles Montesquieu.

4. Voľby — Voľby sú spôsob, akým občania vyberajú svojich zástupcov do orgánov štátu a samosprávy. Sú základným nástrojom demokracie, lebo umožňujú ľudu pokojne a pravidelne meniť tých, ktorí vládnu, bez násilia či prevratu. Práve možnosť „vymeniť" politikov pri ďalších voľbách núti zvolených predstaviteľov pracovať v prospech občanov.

5. Volebné právo v SR — Aktívne volebné právo (právo voliť) má v Slovenskej republike každý občan, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 18 rokov. Pasívne volebné právo (právo byť zvolený) je viazané na vyšší vek podľa typu funkcie — napríklad poslancom Národnej rady SR sa môže stať občan od 21 rokov a prezidentom občan od 40 rokov. Tieto podmienky stanovuje Ústava SR a volebné zákony.

6. Zásady volebného práva — Voľby v SR sú všeobecné (môže voliť každý dospelý občan), rovné (každý hlas má rovnakú váhu), priame (volič volí osobne, nie cez prostredníka) a tajné (nikto nesmie zistiť, koho ste volili). Tieto štyri zásady zaručujú, že voľby sú spravodlivé a slobodné. Tajnosť hlasovania chráni voliča pred nátlakom a zastrašovaním.

7. Typy volieb v SR — Na Slovensku sa konajú viaceré druhy volieb: do Národnej rady SR (parlamentné), voľba prezidenta (prezidentské), do Európskeho parlamentu (eurovoľby), do orgánov samosprávnych krajov (župné) a do obecných a mestských zastupiteľstiev (komunálne). Každý typ volieb sa koná v iných intervaloch a rozhoduje o iných veciach. Občania tak ovplyvňujú dianie na úrovni obce, kraja, štátu aj Európskej únie.

8. Národná rada SR — Parlament Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sa volia každé 4 roky v parlamentných voľbách. Národná rada je jediný zákonodarný orgán štátu — schvaľuje zákony, štátny rozpočet a kontroluje vládu. Práve do nej smerujú parlamentné voľby, ktoré najviac ovplyvňujú, akým smerom sa krajina bude uberať.

9. Politické strany a volebný program — Politické strany sú dobrovoľné združenia občanov s podobnými názormi, ktoré sa uchádzajú o moc vo voľbách. Pred voľbami predstavujú svoj volebný program — súbor sľubov a plánov, čo chcú v prípade zvolenia presadiť. Volič by si mal programy strán porovnať a rozhodnúť sa zodpovedne, nie podľa reklamy či prázdnych sľubov.

10. Občianska zodpovednosť a účasť — Účasť vo voľbách je právom, nie povinnosťou, no je prejavom občianskej zodpovednosti za budúcnosť spoločnosti. Nízka volebná účasť znamená, že o osude všetkých rozhoduje len malá časť ľudí, čo oslabuje demokraciu. Ten, kto nevolí, sa vzdáva možnosti ovplyvniť, kto a ako bude spravovať jeho obec či štát.

11. Voľby verzus referendum — Okrem nepriamej demokracie (voľba zástupcov) existuje aj priama demokracia, ktorej nástrojom je referendum — ľudové hlasovanie, v ktorom občania sami priamo rozhodujú o dôležitej otázke. Referendum v SR môže vyhlásiť prezident na základe petície občanov alebo uznesenia parlamentu. Je to spôsob, ako sa ľud môže vyjadriť k závažným otázkam mimo bežných volieb.

12. Ústava SR — Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992 a je najvyšším zákonom štátu, ktorému musia zodpovedať všetky ostatné zákony. Zakotvuje, že Slovensko je demokratický a právny štát, vymedzuje práva a slobody občanov aj pravidlá volieb a fungovania štátnej moci. Práve Ústava je základom, o ktorý sa demokracia na Slovensku opiera.

1. Poučka

Demokracia je forma vlády, v ktorej zdrojom moci je ľud — občania rozhodujú o správe štátu, najmä prostredníctvom volieb. Voľby sú spôsob, akým si občania slobodne, tajne a rovným hlasovaním vyberajú svojich zástupcov. Na Slovensku má aktívne volebné právo (právo voliť) každý občan SR, ktorý dovŕšil 18 rokov.

2. Vysvetlenie

• Demokracia znamená „vláda ľudu" (z gréckeho démos = ľud, kratos = vláda). Občania nevládnu priamo, ale volia si zástupcov — preto hovoríme o zastupiteľskej demokracii.
• Princípy demokracie: sloboda, rovnosť občanov pred zákonom, právny štát, deľba moci (zákonodarná, výkonná, súdna), ochrana ľudských práv a možnosť slobodne sa rozhodnúť.
• Prečo voľby: sú nástrojom, ktorým ľud prenáša svoju moc na zástupcov. Bez slobodných volieb nie je demokracia.
• Volebné právo má dve stránky: aktívne (právo voliť — od 18 rokov) a pasívne (právo byť zvolený — vek závisí od typu volieb, napr. poslancom NR SR od 21 rokov, prezidentom od 40 rokov).
• Volebné zásady v SR: voľby sú všeobecné (môže voliť každý dospelý občan), rovné (každý hlas má rovnakú váhu), priame (volíme osobne, nie cez sprostredkovateľa) a s tajným hlasovaním (nikto nesmie vidieť, koho som volil).
• Na Slovensku sa konajú voľby: do Národnej rady SR (parlament), prezidentské, komunálne (obce a mestá), do samosprávnych krajov a do Európskeho parlamentu.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Voľby do NR SR — občania si raz za 4 roky volia 150 poslancov parlamentu. Dôležité: parlament prijíma zákony, ktoré platia pre všetkých — preto je dôležité, kto v ňom sedí.
2. Prezidentské voľby — prezidenta volíme priamo my, občania (nie parlament). Dôležité: ukazuje princíp priamej voľby hlavy štátu.
3. Komunálne voľby — volíme starostu/primátora a poslancov obecného zastupiteľstva. Dôležité: rozhodujú o veciach okolo nás — škole, ihrisku, ceste, doprave v meste.
4. Tajné hlasovanie za plentou — vo volebnej miestnosti ide volič za zástenu, aby nikto nevidel jeho voľbu. Dôležité: chráni slobodu rozhodnutia, aby nikto voliča nezastrašoval.
5. 18-ročný prvovolič — keď žiak dovŕši 18 rokov, môže prvýkrát voliť. Dôležité: je to znak dospelosti a spoluzodpovednosti za smerovanie krajiny.
6. Nízka účasť vo voľbách — keď príde voliť málo ľudí, o výsledku rozhodne menšina. Dôležité: ukazuje, prečo má každý jeden hlas zmysel a prečo sa oplatí ísť voliť.