Voľby a demokracia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Demokracia — Slovo pochádza z gréckych slov „démos" (ľud) a „kratos" (vláda), teda doslova znamená „vláda ľudu". V demokracii zdrojom moci nie je kráľ ani jednotlivec, ale občania, ktorí o spravovaní štátu rozhodujú spoločne, najčastejšie prostredníctvom volených zástupcov. Je to protiklad diktatúry, kde moc drží jeden človek alebo úzka skupina bez súhlasu ľudu.

2. Princípy demokracie — Medzi základné princípy patrí vláda väčšiny pri súčasnej ochrane práv menšín, sloboda slova, rovnosť pred zákonom a pravidelné slobodné voľby. Dôležitý je aj pluralizmus, teda existencia viacerých politických strán a názorov, ktoré medzi sebou súťažia. Tieto princípy bránia tomu, aby sa moc sústredila v jedných rukách a aby boli ľudia utláčaní.

3. Deľba moci — Aby žiadna časť štátu nezískala neobmedzenú moc, delí sa moc na tri zložky: zákonodarnú (parlament tvorí zákony), výkonnú (vláda a prezident zákony uskutočňujú) a súdnu (súdy rozhodujú spory a trestajú porušenie zákonov). Tieto zložky sa navzájom kontrolujú a vyvažujú, čo nazývame systém bŕzd a protiváh. Túto myšlienku rozpracoval francúzsky mysliteľ Charles Montesquieu.

4. Voľby — Voľby sú spôsob, akým občania vyberajú svojich zástupcov do orgánov štátu a samosprávy. Sú základným nástrojom demokracie, lebo umožňujú ľudu pokojne a pravidelne meniť tých, ktorí vládnu, bez násilia či prevratu. Práve možnosť „vymeniť" politikov pri ďalších voľbách núti zvolených predstaviteľov pracovať v prospech občanov.

5. Volebné právo v SR — Aktívne volebné právo (právo voliť) má v Slovenskej republike každý občan, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 18 rokov. Pasívne volebné právo (právo byť zvolený) je viazané na vyšší vek podľa typu funkcie — napríklad poslancom Národnej rady SR sa môže stať občan od 21 rokov a prezidentom občan od 40 rokov. Tieto podmienky stanovuje Ústava SR a volebné zákony.

6. Zásady volebného práva — Voľby v SR sú všeobecné (môže voliť každý dospelý občan), rovné (každý hlas má rovnakú váhu), priame (volič volí osobne, nie cez prostredníka) a tajné (nikto nesmie zistiť, koho ste volili). Tieto štyri zásady zaručujú, že voľby sú spravodlivé a slobodné. Tajnosť hlasovania chráni voliča pred nátlakom a zastrašovaním.

7. Typy volieb v SR — Na Slovensku sa konajú viaceré druhy volieb: do Národnej rady SR (parlamentné), voľba prezidenta (prezidentské), do Európskeho parlamentu (eurovoľby), do orgánov samosprávnych krajov (župné) a do obecných a mestských zastupiteľstiev (komunálne). Každý typ volieb sa koná v iných intervaloch a rozhoduje o iných veciach. Občania tak ovplyvňujú dianie na úrovni obce, kraja, štátu aj Európskej únie.

8. Národná rada SR — Parlament Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sa volia každé 4 roky v parlamentných voľbách. Národná rada je jediný zákonodarný orgán štátu — schvaľuje zákony, štátny rozpočet a kontroluje vládu. Práve do nej smerujú parlamentné voľby, ktoré najviac ovplyvňujú, akým smerom sa krajina bude uberať.

9. Politické strany a volebný program — Politické strany sú dobrovoľné združenia občanov s podobnými názormi, ktoré sa uchádzajú o moc vo voľbách. Pred voľbami predstavujú svoj volebný program — súbor sľubov a plánov, čo chcú v prípade zvolenia presadiť. Volič by si mal programy strán porovnať a rozhodnúť sa zodpovedne, nie podľa reklamy či prázdnych sľubov.

10. Občianska zodpovednosť a účasť — Účasť vo voľbách je právom, nie povinnosťou, no je prejavom občianskej zodpovednosti za budúcnosť spoločnosti. Nízka volebná účasť znamená, že o osude všetkých rozhoduje len malá časť ľudí, čo oslabuje demokraciu. Ten, kto nevolí, sa vzdáva možnosti ovplyvniť, kto a ako bude spravovať jeho obec či štát.

11. Voľby verzus referendum — Okrem nepriamej demokracie (voľba zástupcov) existuje aj priama demokracia, ktorej nástrojom je referendum — ľudové hlasovanie, v ktorom občania sami priamo rozhodujú o dôležitej otázke. Referendum v SR môže vyhlásiť prezident na základe petície občanov alebo uznesenia parlamentu. Je to spôsob, ako sa ľud môže vyjadriť k závažným otázkam mimo bežných volieb.

12. Ústava SR — Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992 a je najvyšším zákonom štátu, ktorému musia zodpovedať všetky ostatné zákony. Zakotvuje, že Slovensko je demokratický a právny štát, vymedzuje práva a slobody občanov aj pravidlá volieb a fungovania štátnej moci. Práve Ústava je základom, o ktorý sa demokracia na Slovensku opiera.

1. Poučka

Demokracia je forma vlády, v ktorej zdrojom moci je ľud — občania rozhodujú o správe štátu, najmä prostredníctvom volieb. Voľby sú spôsob, akým si občania slobodne, tajne a rovným hlasovaním vyberajú svojich zástupcov. Na Slovensku má aktívne volebné právo (právo voliť) každý občan SR, ktorý dovŕšil 18 rokov.

2. Vysvetlenie

• Demokracia znamená „vláda ľudu" (z gréckeho démos = ľud, kratos = vláda). Občania nevládnu priamo, ale volia si zástupcov — preto hovoríme o zastupiteľskej demokracii.
• Princípy demokracie: sloboda, rovnosť občanov pred zákonom, právny štát, deľba moci (zákonodarná, výkonná, súdna), ochrana ľudských práv a možnosť slobodne sa rozhodnúť.
• Prečo voľby: sú nástrojom, ktorým ľud prenáša svoju moc na zástupcov. Bez slobodných volieb nie je demokracia.
• Volebné právo má dve stránky: aktívne (právo voliť — od 18 rokov) a pasívne (právo byť zvolený — vek závisí od typu volieb, napr. poslancom NR SR od 21 rokov, prezidentom od 40 rokov).
• Volebné zásady v SR: voľby sú všeobecné (môže voliť každý dospelý občan), rovné (každý hlas má rovnakú váhu), priame (volíme osobne, nie cez sprostredkovateľa) a s tajným hlasovaním (nikto nesmie vidieť, koho som volil).
• Na Slovensku sa konajú voľby: do Národnej rady SR (parlament), prezidentské, komunálne (obce a mestá), do samosprávnych krajov a do Európskeho parlamentu.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — smie voliť: Adam dovŕši 18 rokov v pondelok po sobotňajších voľbách do NR SR. Smie voliť? A jeho sestra, ktorá mala 18 rokov presne v deň volieb?
Aktívne volebné právo má občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 18 rokov.
Adam má v deň volieb ešte len 17 rokov.
Sestra dovŕšila 18 rokov práve v deň volieb, podmienku spĺňa.
Záver → Adam voliť nesmie, sestra áno

Príklad 2 — porušená volebná zásada: Na ktorú volebnú zásadu útočí: a) „Ukáž mi lístok, koho voliš", b) „Hlasy dôchodcov sa budú rátať dvakrát", c) „Za celú rodinu zahlasuje otec"?
Zásady: všeobecné, rovné, priame a tajné voľby.
Ukazovanie lístka porušuje tajnosť, dvojnásobný hlas rovnosť.
Volenie za iných cez prostredníka porušuje priamosť.
Výsledok → a) tajné, b) rovné, c) priame hlasovanie

Príklad 3 — aktívne a pasívne volebné právo: Dvadsaťročná Katarína chce voliť aj kandidovať do Národnej rady SR. Čo z toho môže?
Aktívne volebné právo (voliť) je od 18 rokov, Katarína ho má.
Pasívne volebné právo (byť zvolený) do NR SR je od 21 rokov.
Katarína má 20 rokov, kandidovať do parlamentu ešte nemôže.
Záver → voliť môže, kandidovať do NR SR až od 21 rokov

Príklad 4 — typ volieb: O čom rozhodujeme v týchto voľbách: komunálne, parlamentné, prezidentské?
Komunálne voľby určujú starostu (primátora) a poslancov obecného zastupiteľstva, teda o veciach obce.
Parlamentné voľby obsadzujú 150 miest v NR SR, ktorá tvorí zákony pre celý štát.
V prezidentských voľbách občania priamo volia hlavu štátu.
Výsledok → komunálne obec, parlamentné zákonodarný zbor štátu, prezidentské hlava štátu

Príklad 5 — voľby, či referendum: Občania nehlasujú o ľuďoch, ale priamo odpovedajú „áno" alebo „nie" na dôležitú otázku. O akú formu ide?
Voľbami si vyberáme zástupcov, je to nepriama (zastupiteľská) demokracia.
Keď občania rozhodujú o otázke sami, je to priama demokracia.
Nástrojom priamej demokracie je referendum, vyhlasuje ho prezident.
Odpoveď → referendum (priama demokracia)

Príklad 6 — z praxe, nízka účasť: V obci s 1 000 voličmi prišlo voliť 200 ľudí a víťaz získal 110 hlasov. Koľko voličov obce ho podporilo a čo z toho vyplýva?
Víťaz získal väčšinu z hlasujúcich: 110 z 200.
Z celkového počtu 1 000 voličov je to 110, teda asi jedna desatina.
O výsledku tak rozhodla malá časť ľudí, ostatní sa vzdali vplyvu.
Záver → asi 11 % voličov; pri nízkej účasti rozhoduje o všetkých menšina

Prečo je to dôležité: Voľby sú chvíľa, keď občania rozhodujú o tom, kto bude spravovať obec, kraj aj štát. Keď poznáš volebné zásady a svoje volebné právo, vieš rozpoznať nespravodlivé voľby a zodpovedne využiť svoj hlas, keď dovŕšiš 18 rokov. Demokracia funguje len vtedy, keď sa o ňu zaujíma dosť ľudí.

Precvič si

1. Z ktorých gréckych slov vzniklo slovo demokracia a čo znamenajú?
2. Od koľkých rokov môže občan SR voliť?
3. Koľko poslancov má Národná rada SR?
4. Od koľkých rokov môže byť občan zvolený za prezidenta SR?
5. Ako sa nazýva existencia viacerých politických strán a názorov, ktoré medzi sebou súťažia?
6. Prečo je dôležité, aby boli voľby tajné? Odpovedz jednou vetou.