Východná Ázia Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Východná Ázia — je rozsiahly región na východe ázijského kontinentu, ku ktorému patria Čína, Japonsko, Mongolsko, Severná Kórea, Južná Kórea a Taiwan. Žije tu vyše 1,6 miliardy ľudí, takže ide o jednu z najhustejšie osídlených a hospodársky najdynamickejších oblastí sveta. Región leží pri Tichom oceáne, čo mu zabezpečuje výhodné prístavy a námornú dopravu.

2. Čína (Čínska ľudová republika) — je najľudnatejšou krajinou východnej Ázie a rozlohou (asi 9,6 milióna km²) tretí najväčší štát sveta. Hlavným mestom je Peking (Beijing) a oficiálnym jazykom je čínština (mandarínčina). Vďaka obrovskej populácii a rýchlemu rastu je dnes druhou najsilnejšou ekonomikou sveta hneď po USA.

3. Rieky Jang-c'-ťiang a Chuang-che — Jang-c'-ťiang (asi 6 300 km) je najdlhšia rieka Ázie a tretia najdlhšia na svete, Chuang-che (Žltá rieka) sa nazýva „kolískou čínskej civilizácie". Obe rieky tečú zo západu na východ a ich nížiny tvoria najúrodnejšie a najhustejšie osídlené oblasti Číny. Na Jang-c'-ťiang stojí aj Priehrada Tri rokliny — najväčšia vodná elektráreň na svete.

4. Prírodné pomery Číny — Čína má veľmi rozmanitý reliéf: na západe sa nachádzajú vysoké pohoria (Himaláje, Tibetská náhorná plošina) a púšte (Gobi, Takla Makan), kým na východe ležia úrodné nížiny a pobrežie. Tibetská náhorná plošina sa pre svoju nadmorskú výšku nazýva „strecha sveta". Táto rozdielnosť spôsobuje, že väčšina obyvateľstva žije na vlhkom a teplom východe krajiny.

5. Hospodárska sila Číny — Čína býva označovaná za „továreň sveta", pretože vyrába obrovské množstvo priemyselných výrobkov (elektronika, textil, ocele, autá) a vyváža ich do celého sveta. Krajina má rozsiahly priemysel, baníctvo (najmä uhlie) aj poľnohospodárstvo (ryža, pšenica, čaj). Mestá ako Šanghaj, Šen-čen a Hongkong sú významnými finančnými a obchodnými centrami.

6. Poľnohospodárstvo a pestovanie ryže — ryža je základnou potravinou väčšiny obyvateľov východnej Ázie a pestuje sa najmä vo vlhkých nížinách a na zavlažovaných terasovitých poliach. Čína je najväčším producentom ryže na svete, pestuje sa tu aj pšenica, sója, čaj a bavlna. Husté osídlenie núti ľudí intenzívne využívať každý kúsok úrodnej pôdy.

7. Japonsko — je ostrovný štát zložený zo štyroch hlavných ostrovov (Honšú, Hokkaido, Kjúšú, Šikoku) a tisícok menších ostrovov. Hlavným mestom je Tokio, ktoré s okolím tvorí najľudnatejšiu mestskú aglomeráciu sveta (vyše 37 miliónov ľudí). Hoci je Japonsko rozlohou malé a chudobné na nerastné suroviny, patrí medzi najvyspelejšie ekonomiky sveta.

8. Sopky a zemetrasenia v Japonsku — Japonsko leží na styku litosférických platní v tzv. Tichomorskom ohnivom kruhu, preto sú tu časté zemetrasenia, sopečné výbuchy a vlny cunami. Najznámejšou horou je sopka Fudžisan (3 776 m), ktorá je symbolom krajiny. Obyvatelia sa pred živlami chránia odolnými stavbami a výstražnými systémami.

9. Hospodárska sila Japonska — Japonsko sa preslávilo výrobou áut (Toyota, Honda, Nissan), elektroniky a robotov, pričom kladie dôraz na vysokú kvalitu a moderné technológie. Keďže krajina nemá dosť vlastných surovín, dováža ich a vyváža hotové výrobky s vysokou pridanou hodnotou. Vďaka tomu sa zaradilo medzi popredné priemyselné a technologické veľmoci sveta.

10. Husté osídlenie a veľkomestá — východná Ázia patrí k najhustejšie zaľudneným oblastiam Zeme a nachádza sa tu množstvo megamiest s viac ako 10 miliónmi obyvateľov (Tokio, Šanghaj, Peking, Soul). Väčšina ľudí žije na pobreží a v riečnych nížinách, kde je dostatok vody a úrodnej pôdy. Vysoká koncentrácia obyvateľstva podporuje obchod, priemysel a dopravu, ale prináša aj problémy so znečistením ovzdušia a preľudnením.

11. Kórejský polostrov — je rozdelený na dva štáty: komunistickú Severnú Kóreu (hlavné mesto Pchjongjang) a demokratickú a hospodársky vyspelú Južnú Kóreu (hlavné mesto Soul). Južná Kórea je známa výrobou elektroniky a áut (Samsung, LG, Hyundai), kým Severná Kórea zostáva uzavretou a chudobnejšou krajinou. Toto rozdelenie vzniklo po druhej svetovej vojne a je dôsledkom rozdielnych politických systémov.

1. Poučka

Východná Ázia je región na východe ázijského kontinentu pri Tichom oceáne. Patria sem Čína, Japonsko, Mongolsko, Severná Kórea, Južná Kórea a Taiwan. Vyznačuje sa veľkými výškovými rozdielmi (vysoké pohoria na západe, nížiny pri pobreží), monzúnovým podnebím, najľudnatejšími krajinami sveta a jednou z najsilnejších ekonomík na Zemi. Najväčšou a hospodársky najmocnejšou krajinou je Čína, technologicky najvyspelejšou Japonsko.

2. Vysvetlenie

Poďme po krokoch:

1. Poloha — východný okraj Ázie, otvorený k Tichému oceánu (Žlté, Východočínske a Japonské more).
2. Povrch — na západe vysoké a riedko obývané územia (Tibetská náhorná plošina, Himaláje, púšte Gobi a Taklamakan), smerom na východ klesá do úrodných nížin, kde žije najviac ľudí.
3. Rieky — z hôr tečú veľké rieky Jang-c'-ťiang (najdlhšia v Ázii) a Chuang-che (Žltá rieka); zavlažujú polia a slúžia na dopravu.
4. Podnebie — ovláda ho monzún: v lete vlhký vietor od mora prináša dažde, v zime suchý vietor z vnútrozemia. Japonsko je ostrovné, preto vlhšie a miernejšie.
5. Obyvateľstvo — Čína má vyše 1,4 miliardy ľudí, no nerovnomerne: husto zaľudnený východ, prázdny západ.
6. Hospodárstvo — Čína = „továreň sveta" (lacná a masová výroba, dnes aj high-tech); Japonsko = vyspelá technika, autá, elektronika, hoci má málo nerastných surovín.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — hustota zaľudnenia: Japonsko má asi 125 miliónov obyvateľov a rozlohu asi 378 000 km². Slovensko má asi 110 obyvateľov na 1 km². Koľkokrát hustejšie je osídlené Japonsko?
Hustota = počet obyvateľov : rozloha.
125 000 000 : 378 000 ≈ 330 obyvateľov na 1 km².
330 : 110 = 3
Výsledok → Japonsko je osídlené asi 3-krát hustejšie ako Slovensko

Príklad 2 — čítanie klimadiagramu (monzún): Klimadiagram mesta na východe Číny ukazuje v lete vysoké stĺpce zrážok, v zime veľmi nízke. Čo to spôsobuje a prečo sa tu darí ryži?
Letný monzún: vlhký vietor od Tichého oceánu prináša na pevninu silné dažde.
Zimný monzún: suchý vietor z vnútrozemia, takmer bez zrážok.
Ryža potrebuje v lete teplo a veľa vody na zaplavených poliach – to letný monzún zabezpečí.
Záver → monzún prináša letné dažde, ktoré umožňujú pestovať ryžu

Príklad 3 — povrch a osídlenie Číny: Na fyzickej mape Číny je západ hnedý a biely, východ zelený. Na mape hustoty zaľudnenia je západ svetlý, východ tmavý. Ako tieto mapy súvisia?
Západ: Tibetská náhorná plošina, Himaláje, púšte Gobi a Takla Makan → vysoko, chladno alebo sucho.
Východ: úrodné nížiny riek Jang-c'-ťiang a Chuang-che, monzúnové dažde, pobrežie s prístavmi.
Ľudia žijú tam, kde je voda, úrodná pôda a mierne podmienky.
Záver → povrch klesá od západu na východ a väčšina ľudí žije na nízkom vlhkom východe

Príklad 4 — príčina a dôsledok (poloha Japonska): Prečo sú v Japonsku časté zemetrasenia a cunami a ako sa ľudia chránia?
Japonsko leží na styku litosférických platní v Tichomorskom ohnivom kruhu.
Pohyb platní spôsobuje zemetrasenia; otras pod morským dnom vyvolá vlnu cunami.
Ľudia stavajú budovy odolné proti otrasom a majú výstražné systémy.
Záver → poloha na styku platní spôsobuje zemetrasenia, preto Japonci stavajú odolné domy

Príklad 5 — časové pásma: Šanghaj leží približne na 120° východnej dĺžky, Slovensko používa čas poludníka 15° východnej dĺžky. Kamarát v Šanghaji končí vyučovanie o 15.00. Koľko je vtedy na Slovensku?
Rozdiel: 120° − 15° = 105°.
105° : 15° = 7 hodín.
Šanghaj leží východnejšie, je tam o 7 hodín viac.
15.00 − 7 h = 8.00

Príklad 6 — porovnanie štátov: Severná a Južná Kórea ležia na tom istom polostrove s podobnou prírodou. Prečo je Južná Kórea bohatá a Severná chudobná?
Príroda aj poloha sú podobné, rozdiel teda nespôsobila príroda.
Polostrov sa po druhej svetovej vojne rozdelil na dva štáty s rozdielnym politickým systémom.
Južná Kórea je demokratická, otvorená svetu a vyrába elektroniku a autá; Severná je uzavretá.
Záver → rozdiel spôsobil politický systém, nie príroda

Prečo je to dôležité: Východná Ázia vyrába veľkú časť vecí, ktoré denne používame, a žije v nej obrovská časť ľudstva. Keď rozumieš monzúnu, povrchu a polohe na styku platní, pochopíš, prečo tu ľudia žijú tak husto pri pobreží, čo pestujú a prečo sa musia chrániť pred živlami.

Precvič si

1. Ako sa volá hlavné mesto Číny?
2. Ktorá rieka je najdlhšia v Ázii?
3. Ako sa nazýva Tibetská náhorná plošina pre svoju výšku?
4. Ako sa volá najznámejšia sopka a symbol Japonska?
5. Prečo sa Chuang-che nazýva „kolíska čínskej civilizácie"?
6. Prečo Japonsko dováža suroviny a vyváža hotové výrobky?