Vysokohorské spoločenstvo Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Vysokohorské spoločenstvo — Je to spoločenstvo organizmov žijúcich vysoko v horách nad hornou hranicou lesa, kde už nerastú súvislé lesy. Na Slovensku ho nájdeme najmä vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Podmienky tu sú veľmi drsné, preto tu žijú len odolné druhy rastlín a živočíchov, ktoré sa dokázali prispôsobiť.

2. Horná hranica lesa — Je to pomyselná čiara v horách, nad ktorou už lesy nerastú, lebo je tam príliš chladno a vietor. V Tatrách sa nachádza približne vo výške 1500 metrov nad morom. Nad ňou sa rozprestiera pásmo kosodreviny, lúk, holí a skál, ktoré tvoria domov vysokohorských organizmov.

3. Drsné podmienky vysokých hôr — V horách je nízka teplota, silný vietor, dlhá zima a snehová pokrývka leží aj niekoľko mesiacov. Vzduch je redší a slnečné UV žiarenie je silnejšie ako v nížine. Práve preto tu prežijú len organizmy s mimoriadnymi prispôsobeniami, ktoré ich chránia pred chladom a vyschnutím.

4. Kosodrevina — Je to nízky borovicový ker s ohybnými konármi, ktorý rastie tesne nad hornou hranicou lesa. Jej nízky rast a pružné vetvy ju chránia pred silným vetrom a ťarchou snehu, ktorý ju v zime celú prikryje. Vytvára husté porasty, ktoré poskytujú úkryt mnohým živočíchom.

5. Prispôsobenie vysokohorských rastlín — Rastliny majú nízky rast a často rastú v hustých trsoch alebo vankúšikoch pri zemi, kde je teplejšie a menej fúka. Mnohé majú drobné, chĺpkami pokryté listy, ktoré bránia strate vody a chránia pred chladom. Často majú jasné a veľké kvety, aby prilákali málopočetný hmyz na opelenie.

6. Plesnivec alpínsky (alpský) — Je to vzácna a chránená vysokohorská rastlina s bielymi plstnatými kvetmi, ktorá sa stala symbolom Tatier. Jemné biele chĺpky na celej rastline ju chránia pred chladom, vetrom a silným slnečným žiarením. Patrí medzi najznámejšie príklady prispôsobenia rastlín životu vo vysokých horách.

7. Kamzík vrchovský tatranský — Je to vzácny cicavec, ktorý žije v skalnatom teréne Tatier a je prispôsobený na pohyb po strmých svahoch a bralách. Má mäkké a zároveň tvrdé okraje kopýt, vďaka ktorým sa nešmýka po skalách a snehu. V zime mu narastie hustá tmavá srsť, ktorá ho chráni pred mrazom.

8. Svišť vrchovský tatranský — Je to hlodavec žijúci vo vysokohorských lúkach, ktorý si hĺbi v zemi rozsiahle nory. Pred dlhou a krutou zimou sa ukryje do nory a prespí ju v zimnom spánku, počas ktorého žije zo zásob tuku. Pri nebezpečenstve varuje ostatné svište hlasným píšťaním.

9. Prispôsobenie vysokohorských živočíchov — Živočíchy majú hustú srsť alebo perie a pod kožou vrstvu tuku, ktorá ich chráni pred chladom. Mnohé v zime hibernujú (zimný spánok) alebo zostupujú nižšie do dolín za potravou. Niektoré, napríklad hranostaj, menia v zime sfarbenie na biele, aby splynuli so snehom a unikli dravcom.

10. Orol skalný — Je to veľký dravý vták, ktorý hniezdi na neprístupných skalných bralách vysoko v horách. Vďaka výbornému zraku z veľkej výšky vyhľadáva svoju korisť, napríklad svište, hraboše či mladé kamzíky. Je vrcholovým predátorom vysokohorského spoločenstva, ktorý sám nemá prirodzeného nepriateľa.

11. Potravový reťazec vo vysokých horách — Ukazuje, kto sa kým živí a ako medzi organizmami prúdi potrava a energia. Začína vždy rastlinou (producent), pokračuje bylinožravcom a končí mäsožravcom. Príklad: vysokohorská tráva → svišť vrchovský → orol skalný.

12. Producenti, konzumenti a rozkladači — Producenti sú rastliny, ktoré si vyrábajú potravu zo slnečného svetla, vody a oxidu uhličitého. Konzumenti sú živočíchy, ktoré sa živia rastlinami alebo inými živočíchmi. Rozkladači (napríklad huby a baktérie) rozkladajú odumreté zvyšky, čím vracajú živiny späť do pôdy a celý kolobeh sa uzatvára.

13. Ochrana vysokohorskej prírody — Vysokohorské spoločenstvá sú veľmi citlivé a ľahko sa poškodia, preto sú v Tatrách chránené ako národný park (TANAP). Mnohé rastliny a živočíchy sú vzácne a zákonom chránené, takže sa nesmú trhať ani loviť. Návštevníci sa musia pohybovať len po vyznačených turistických chodníkoch, aby neničili krehkú prírodu.

1. Poučka

Vysokohorské spoločenstvo je spoločenstvo organizmov, ktoré žijú vysoko v horách — nad hornou hranicou lesa. Patria sem rastliny a živočíchy prispôsobené chladu, silnému vetru, snehu a slnečnému žiareniu. Tieto organizmy sú navzájom prepojené potravovými vzťahmi.

2. Vysvetlenie

• Vo vysokých horách je chladno, fúka silný vietor, je tam málo pôdy a v zime dlho leží sneh.
• Preto tu nerastú vysoké stromy. Nad lesom je pásmo kosodreviny (nízke borovice) a vyššie vysokohorské lúky (holé, machy, lišajníky, skaly).
• Organizmy sa museli prispôsobiť: rastliny sú nízke a pri zemi, živočíchy majú hustú srsť alebo v zime spia.
• Aj tu platí, že jedny organizmy sú potravou pre druhé — vznikajú potravové reťazce.
• Ak organizmus nemá tieto prispôsobenia, vo vysokých horách neprežije — preto tam nenájdeme napr. nížinné rastliny či teplomilné živočíchy.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — prispôsobenie rastliny: Prečo je plesnivec alpínsky celý pokrytý bielymi chĺpkami?
Vo vysokých horách je chladno, fúka silný vietor a slnko svieti silnejšie ako v nížine.
Husté chĺpky tvoria plstnatý obal okolo rastliny.
Obal chráni pred chladom, vetrom, slnkom a stratou vody.
Záver → chĺpky chránia plesnivec pred chladom, vetrom a slnkom

Príklad 2 — prispôsobenie živočícha: Ako svišť prežije dlhú tatranskú zimu, keď je všetko pod snehom?
V zime nenájde potravu, lúky sú zasnežené.
Cez leto si nahromadí tuk, na zimu sa ukryje do nory v zemi.
Zimu prespí a žije zo zásob tuku.
Odpoveď → prespí ju zimným spánkom v nore

Príklad 3 — potravový reťazec: Zostav potravový reťazec z týchto organizmov: orol skalný, vysokohorská tráva, svišť.
Reťazec začína producentom – rastlinou, ktorá si vyrába potravu sama → tráva.
Trávu žerie bylinožravec → svišť.
Svište loví mäsožravec na vrchole reťazca → orol skalný.
Reťazec → tráva, svišť, orol skalný

Príklad 4 — patrí do spoločenstva: Ktoré organizmy nepatria do vysokohorského spoločenstva: kosodrevina, kapor, kamzík, dub, svišť?
Kosodrevina, kamzík a svišť sú prispôsobené chladu a vetru nad hranicou lesa.
Kapor žije vo vode v nížine.
Dub je vysoký listnatý strom; nad hornou hranicou lesa stromy nerastú.
Nepatria → kapor a dub

Príklad 5 — z praxe, správanie v Tatrách: Na túre v Tatrách uvidíš kvitnúci plesnivec kúsok od chodníka. Môžeš ho odtrhnúť a zísť k nemu z chodníka?
Tatry sú národný park (TANAP).
Plesnivec je vzácny a zákonom chránený, nesmie sa trhať.
Mimo chodníkov by si šliapal po krehkých rastlinách.
Odpoveď → nie, len ho odfotím z chodníka

Príklad 6 — kamzík na skalách: Prečo sa kamzík nešmýka po strmých skalách a snehu?
Žije v skalnatom teréne na strmých svahoch.
Kopytá má na okrajoch tvrdé a zároveň mäkké, takže sa skaly „chytia".
Odpoveď → vďaka zvláštnej stavbe kopýt

Prečo je to dôležité: keď vieme, ako sa organizmy prispôsobili, chápeme, prečo treba vysoké hory chrániť (napr. Tatranský národný park). Človek nesmie ničiť kosodrevinu ani rušiť živočíchy — celé spoločenstvo je krehké a ľahko sa naruší.

Precvič si

1. V ktorých pohoriach Slovenska nájdeme vysokohorské spoločenstvo?
2. V akej výške je približne horná hranica lesa v Tatrách?
3. Ako sa volá nízky borovicový ker rastúci nad hranicou lesa?
4. Ktorý živočích Tatier varuje ostatných pri nebezpečenstve hlasným píšťaním?
5. Ktorý živočích je na vrchole vysokohorského potravového reťazca?
6. Prečo hranostaj v zime zmení sfarbenie na biele?