Vysťahovalectvo z Rakúsko-Uhorska Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Vysťahovalectvo (emigrácia) — Vysťahovalectvo znamená trvalý odchod ľudí z domovskej krajiny za prácou a lepším životom do cudziny. Z Rakúsko-Uhorska, kam patrilo aj územie dnešného Slovenska, odišli v rokoch 1880–1914 státisíce ľudí. Bol to jeden z najväčších hromadných pohybov obyvateľstva v dejinách strednej Európy.

2. Hlavná príčina — chudoba a nedostatok pôdy — Najčastejším dôvodom odchodu bola bieda na vidieku, kde žila väčšina obyvateľstva. Roľníci mali málo pôdy, lebo sa delila medzi mnoho detí, a nedokázali z nej uživiť rodinu. Hľadali preto prácu a zárobok inde, najmä za morom.

3. Hospodárske príčiny — zaostalosť a málo tovární — Územie Slovenska bolo v rámci Uhorska priemyselne zaostalé a chýbali pracovné miesta. Mnohí ľudia nemali kde pracovať, lebo poľnohospodárstvo už nepotrebovalo toľko rúk a tovární bolo málo. Nezamestnanosť a nízke mzdy tlačili obyvateľov do cudziny.

4. Národnostný útlak a maďarizácia — Uhorská vláda presadzovala maďarizáciu — násilné pomaďarčovanie nemaďarských národov vrátane Slovákov. Zatvárali sa slovenské školy a spolky, čo zhoršovalo postavenie Slovákov. Aj tento útlak prispieval k rozhodnutiu mnohých odísť za slobodnejším životom.

5. Hlavný cieľ — Spojené štáty americké (USA) — Najviac vysťahovalcov smerovalo do USA, ktoré potrebovali lacnú pracovnú silu pre rýchlo rastúci priemysel. Usadzovali sa najmä v priemyselných štátoch ako Pennsylvánia, Ohio či New York. Práve preto dodnes žije v USA početná slovenská komunita.

6. Práca v baniach a továrňach — Slováci v Amerike pracovali väčšinou ako baníci v uhoľných baniach, robotníci v oceliarňach a továrňach. Išlo o ťažkú, nebezpečnú a zle platenú prácu, ktorú domáci nechceli vykonávať. Napriek tomu zarobili viac než doma, a tak si vedeli pomôcť aj rodinám v starej vlasti.

7. Cesta cez prístavy a loďou cez oceán — Vysťahovalci cestovali vlakmi do veľkých prístavov ako Hamburg či Brémy a odtiaľ loďou cez Atlantický oceán. Plavba trvala aj dva týždne v preplnenom a nepohodlnom podpalubí. Po príchode prechádzali kontrolou na ostrove Ellis Island pri New Yorku.

8. Rozsah vysťahovalectva — približne pol milióna ľudí — Z územia Slovenska odišlo do roku 1914 odhadom okolo 500 000 ľudí, čo bola obrovská časť obyvateľstva. Niektoré dediny a regióny, najmä na východnom a strednom Slovensku, stratili veľkú časť mladých mužov. Slovensko patrilo k oblastiam s najvyšším vysťahovalectvom v celom Uhorsku.

9. Dôsledok — rozdelené rodiny a vyľudňovanie — Odchod živiteľov rodín znamenal, že ženy a deti často zostali doma samy a hospodárili bez mužov. Niektoré dediny sa vyľudňovali a ubúdalo pracovných síl na poliach. Časť vysťahovalcov sa už nikdy nevrátila, čím sa rodiny natrvalo rozdelili.

10. Dôsledok — peniaze posielané domov a návraty — Vysťahovalci posielali rodinám do vlasti peniaze (tzv. „amerikánske doláre"), za ktoré si rodiny kupovali pôdu alebo stavali domy. Niektorí sa po zarobení vrátili domov a priniesli si nové skúsenosti aj zvyky. Tieto peniaze pomáhali zlepšiť životnú úroveň chudobného vidieka.

11. Vznik slovenských krajanských spolkov — V Amerike Slováci zakladali krajanské spolky, noviny a podporné organizácie, ktoré im pomáhali a udržiavali ich národné povedomie. Najznámejšia bola Slovenská liga v Amerike (1907). Krajania neskôr výrazne podporili vznik Česko-Slovenska — napríklad Clevelandskou (1915) a Pittsburskou dohodou (1918).

1. Poučka

Vysťahovalectvo (emigrácia) bolo hromadné odchádzanie obyvateľov z Rakúsko-Uhorska za prácou a lepším životom do cudziny, najmä do USA, na prelome 19. a 20. storočia (asi 1880–1914). Hlavnou príčinou bola chudoba a nedostatok pôdy a práce; hlavným dôsledkom bol odliv obyvateľstva, ale aj peniaze a nové skúsenosti, ktoré sa vracali domov.

2. Vysvetlenie

• Kto odchádzal: najmä chudobní roľníci a robotníci zo Slovenska (vtedy Horné Uhorsko), ale aj z iných častí monarchie.
• Prečo odchádzali: doma bolo málo úrodnej pôdy, veľa ľudí a málo pracovných miest. Priemysel sa rozvíjal pomaly, takže ľudia nemali z čoho žiť.
• Kam odchádzali: najčastejšie do USA (mestá ako Pittsburgh, Cleveland, Chicago), ale aj do Argentíny, Kanady či západnej Európy.
• Ako to prebiehalo: človek docestoval do prístavu (napr. Brémy, Hamburg), kúpil si lodný lístok a niekoľko týždňov sa plavil cez Atlantik, väčšinou v najlacnejšej (podpalubnej) triede.
• Čo sa dialo potom: mnohí v USA tvrdo pracovali v baniach a továrňach. Časť sa vrátila domov s úsporami, iní tam zostali natrvalo a vznikli krajanské (slovenské) komunity.
• Dôsledok dvojstranný: doma ubudli ľudia (vyľudňovanie dedín), no rodiny dostávali peniaze zo zahraničia a šírili sa nové myšlienky.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Roľník z oravskej dediny predá kúsok pôdy, požičia si na lístok a odchádza do bane v Pennsylvánii, aby zarobil na nový dom doma.
2. List a peniaze z Ameriky — vysťahovalec posiela rodine doláre; za ne si rodina kúpi pôdu alebo splatí dlh.
3. Prístav Brémy — tisíce ľudí z monarchie tu čakajú na loď, ktorá ich za 1–2 týždne dovezie do New Yorku (cez prijímaciu stanicu Ellis Island).
4. Slovenská komunita v Pittsburghu — vznikajú slovenské kostoly, spolky a noviny; krajania si pomáhajú nájsť prácu a bývanie.
5. Návrat domov — niektorí sa po rokoch vracajú so skúsenosťami a peniazmi, prinášajú nové zvyky a podporujú národný život.
6. Vyľudnená dedina — v niektorých obciach odišla taká časť mladých mužov, že chýbali ruky na poľnohospodárske práce.

Prečo je to dôležité: Vysťahovalectvo ovplyvnilo milióny rodín a navždy zmenilo slovenský vidiek aj zahraničie. Peniaze z Ameriky pomohli mnohým rodinám, vznikli silné krajanské komunity (dodnes žije v USA veľa potomkov Slovákov) a vysťahovalci neskôr podporili aj vznik Česko-Slovenska v roku 1918 (napr. Clevelandská a Pittsburská dohoda). Pomáha nám to pochopiť aj dnešnú migráciu — ľudia odchádzajú za prácou z podobných príčin ako kedysi.