Vysťahovalectvo z Rakúsko-Uhorska Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Vysťahovalectvo (emigrácia) — Vysťahovalectvo znamená trvalý odchod ľudí z domovskej krajiny za prácou a lepším životom do cudziny. Z Rakúsko-Uhorska, kam patrilo aj územie dnešného Slovenska, odišli v rokoch 1880–1914 státisíce ľudí. Bol to jeden z najväčších hromadných pohybov obyvateľstva v dejinách strednej Európy.

2. Hlavná príčina — chudoba a nedostatok pôdy — Najčastejším dôvodom odchodu bola bieda na vidieku, kde žila väčšina obyvateľstva. Roľníci mali málo pôdy, lebo sa delila medzi mnoho detí, a nedokázali z nej uživiť rodinu. Hľadali preto prácu a zárobok inde, najmä za morom.

3. Hospodárske príčiny — zaostalosť a málo tovární — Územie Slovenska bolo v rámci Uhorska priemyselne zaostalé a chýbali pracovné miesta. Mnohí ľudia nemali kde pracovať, lebo poľnohospodárstvo už nepotrebovalo toľko rúk a tovární bolo málo. Nezamestnanosť a nízke mzdy tlačili obyvateľov do cudziny.

4. Národnostný útlak a maďarizácia — Uhorská vláda presadzovala maďarizáciu — násilné pomaďarčovanie nemaďarských národov vrátane Slovákov. Zatvárali sa slovenské školy a spolky, čo zhoršovalo postavenie Slovákov. Aj tento útlak prispieval k rozhodnutiu mnohých odísť za slobodnejším životom.

5. Hlavný cieľ — Spojené štáty americké (USA) — Najviac vysťahovalcov smerovalo do USA, ktoré potrebovali lacnú pracovnú silu pre rýchlo rastúci priemysel. Usadzovali sa najmä v priemyselných štátoch ako Pennsylvánia, Ohio či New York. Práve preto dodnes žije v USA početná slovenská komunita.

6. Práca v baniach a továrňach — Slováci v Amerike pracovali väčšinou ako baníci v uhoľných baniach, robotníci v oceliarňach a továrňach. Išlo o ťažkú, nebezpečnú a zle platenú prácu, ktorú domáci nechceli vykonávať. Napriek tomu zarobili viac než doma, a tak si vedeli pomôcť aj rodinám v starej vlasti.

7. Cesta cez prístavy a loďou cez oceán — Vysťahovalci cestovali vlakmi do veľkých prístavov ako Hamburg či Brémy a odtiaľ loďou cez Atlantický oceán. Plavba trvala asi 1–2 týždne v preplnenom a nepohodlnom podpalubí. Po príchode prechádzali kontrolou na ostrove Ellis Island pri New Yorku.

8. Rozsah vysťahovalectva — približne pol milióna ľudí — Z územia Slovenska odišlo do roku 1914 odhadom okolo 500 000 ľudí, čo bola obrovská časť obyvateľstva. Niektoré dediny a regióny, najmä na východnom a strednom Slovensku, stratili veľkú časť mladých mužov. Slovensko patrilo k oblastiam s najvyšším vysťahovalectvom v celom Uhorsku.

9. Dôsledok — rozdelené rodiny a vyľudňovanie — Odchod živiteľov rodín znamenal, že ženy a deti často zostali doma samy a hospodárili bez mužov. Niektoré dediny sa vyľudňovali a ubúdalo pracovných síl na poliach. Časť vysťahovalcov sa už nikdy nevrátila, čím sa rodiny natrvalo rozdelili.

10. Dôsledok — peniaze posielané domov a návraty — Vysťahovalci posielali rodinám do vlasti peniaze (tzv. „amerikánske doláre"), za ktoré si rodiny kupovali pôdu alebo stavali domy. Niektorí sa po zarobení vrátili domov a priniesli si nové skúsenosti aj zvyky. Tieto peniaze pomáhali zlepšiť životnú úroveň chudobného vidieka.

11. Vznik slovenských krajanských spolkov — V Amerike Slováci zakladali krajanské spolky, noviny a podporné organizácie, ktoré im pomáhali a udržiavali ich národné povedomie. Najznámejšia bola Slovenská liga v Amerike (1907). Krajania neskôr výrazne podporili vznik Česko-Slovenska — napríklad Clevelandskou (1915) a Pittsburskou dohodou (1918).

1. Poučka

Vysťahovalectvo (emigrácia) bolo hromadné odchádzanie obyvateľov z Rakúsko-Uhorska za prácou a lepším životom do cudziny, najmä do USA, na prelome 19. a 20. storočia (asi 1880–1914). Hlavnou príčinou bola chudoba a nedostatok pôdy a práce; hlavným dôsledkom bol odliv obyvateľstva, ale aj peniaze a nové skúsenosti, ktoré sa vracali domov.

2. Vysvetlenie

• Kto odchádzal: najmä chudobní roľníci a robotníci zo Slovenska (vtedy Horné Uhorsko), ale aj z iných častí monarchie.
• Prečo odchádzali: doma bolo málo úrodnej pôdy, veľa ľudí a málo pracovných miest. Priemysel sa rozvíjal pomaly, takže ľudia nemali z čoho žiť.
• Kam odchádzali: najčastejšie do USA (mestá ako Pittsburgh, Cleveland, Chicago), ale aj do Argentíny, Kanady či západnej Európy.
• Ako to prebiehalo: človek docestoval do prístavu (napr. Brémy, Hamburg), kúpil si lodný lístok a asi 1–2 týždne sa plavil cez Atlantik, väčšinou v najlacnejšej (podpalubnej) triede.
• Čo sa dialo potom: mnohí v USA tvrdo pracovali v baniach a továrňach. Časť sa vrátila domov s úsporami, iní tam zostali natrvalo a vznikli krajanské (slovenské) komunity.
• Dôsledok dvojstranný: doma ubudli ľudia (vyľudňovanie dedín), no rodiny dostávali peniaze zo zahraničia a šírili sa nové myšlienky.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — pojem, vysvetlenie, príklad: Vysvetli rozdiel medzi emigráciou a imigráciou na príklade Slováka, ktorý odišiel do USA.
Emigrácia je vysťahovanie sa z vlastnej krajiny, imigrácia je prisťahovanie sa do novej krajiny.
Z pohľadu Uhorska Slovák emigroval (odišiel).
Z pohľadu USA ten istý človek imigroval (prišiel).
Záver → emigrácia je odchod z krajiny, imigrácia príchod do krajiny

Príklad 2 — práca s časom: Hromadné vysťahovalectvo trvalo približne v rokoch 1880 – 1914. Ako dlho to bolo a do ktorých storočí toto obdobie patrí?
Rozdiel rokov: 1914 − 1880 = 34 rokov.
Rok 1880 patrí do 19. storočia (1801 – 1900), rok 1914 do 20. storočia (1901 – 2000).
Výsledok → asi 34 rokov, prelom 19. a 20. storočia

Príklad 3 — príčina, priebeh, dôsledok: Prečo odišiel roľník z východoslovenskej dediny do Ameriky a čo to znamenalo pre jeho rodinu?
Príčina: rodina mala málo pôdy, lebo sa delila medzi veľa detí, a doma chýbali továrne a práca.
Priebeh: odišiel do bane v Pennsylvánii, tvrdo pracoval a zarobil viac než doma.
Dôsledok: žena a deti hospodárili samy, ale rodina dostávala peniaze a kúpila za ne pôdu.
Záver → chudoba ho vyhnala za prácou, rodina sa rozdelila, ale dostávala peniaze

Príklad 4 — historická mapa: Na mape vysťahovalectva vedie šípka zo Slovenska do Hamburgu, odtiaľ cez Atlantický oceán do New Yorku. Čo z mapy vyčítaš o ceste?
Prvý úsek vedie po súši do nemeckého prístavu, cestovalo sa vlakom.
Druhý úsek vedie cez oceán, cestovalo sa loďou, zvyčajne v podpalubí.
Cieľ je New York, kde vysťahovalcov kontrolovali na ostrove Ellis Island.
Záver → vlakom do prístavu, loďou cez Atlantik, kontrola na Ellis Island

Príklad 5 — práca s prameňom: Učebnica uvádza (vymyslený) úryvok listu: „Milá žena, posielam Vám doláre. Kúpte za ne kus poľa. Robota v bani je ťažká, ale platia lepšie ako doma." O aký prameň ide a čo sa z neho dozvieme?
List je písaný osobný záznam → písomný prameň.
Dozvieme sa, že vysťahovalci posielali domov peniaze a kupovali za ne pôdu.
Dozvieme sa aj, že práca v baniach bola ťažká, ale lepšie platená.
Záver → písomný prameň, dozvieme sa o peniazoch z Ameriky a ťažkej práci v baniach

Príklad 6 — porovnanie a súvislosť s dneškom: Porovnaj dôvody odchodu ľudí pred rokom 1914 a dnes.
Pred rokom 1914 ľudia odchádzali pre chudobu, nedostatok pôdy a práce, aj pre maďarizáciu.
Aj dnes ľudia odchádzajú najčastejšie za prácou a lepším zárobkom.
Rozdiel je v tom, že dnes cestujú rýchlejšie a mnohí sa môžu ľahšie vrátiť.
Záver → hlavný dôvod je rovnaký, odchod za prácou a lepším životom

Prečo je to dôležité: Vysťahovalectvo ovplyvnilo milióny rodín a navždy zmenilo slovenský vidiek aj zahraničie. Peniaze z Ameriky pomohli mnohým rodinám, vznikli silné krajanské komunity (dodnes žije v USA veľa potomkov Slovákov) a vysťahovalci neskôr podporili aj vznik Česko-Slovenska v roku 1918 (napr. Clevelandská a Pittsburská dohoda). Pomáha nám to pochopiť aj dnešnú migráciu — ľudia odchádzajú za prácou z podobných príčin ako kedysi.

Precvič si

1. Do ktorej krajiny smerovalo najviac vysťahovalcov?
2. Z ktorých prístavov sa vysťahovalci plavili cez oceán?
3. Ako sa volal ostrov pri New Yorku, kde prisťahovalcov kontrolovali?
4. Približne koľko ľudí odišlo z územia Slovenska do roku 1914?
5. Ktorá krajanská organizácia vznikla v roku 1907?
6. Koľko rokov uplynulo od Clevelandskej dohody po Pittsburskú dohodu?