Významní slovenskí autori Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) — Najvýznamnejší slovenský básnik realizmu, autor lyrických cyklov Krvavé sonety (protivojnová zbierka napísaná počas 1. svetovej vojny) a epickej skladby Hájnikova žena. Vytvoril osobitý básnický jazyk plný novotvarov a jeho dielo povýšilo slovenskú poéziu na európsku úroveň.

2. Martin Kukučín (1860 – 1928) — Vlastným menom Matej Bencúr, zakladateľ modernej slovenskej realistickej prózy. Jeho poviedka Neprebudený zobrazuje osud duševne zaostalého pastiera Ondráša a román Dom v stráni života na chorvátskom ostrove. Vyzdvihoval obyčajného dedinského človeka a presné zobrazenie života ľudu.

3. Janko Kráľ (1822 – 1876) — Najrevolučnejší a najsvojráznejší básnik štúrovskej generácie (slovenský romantizmus). Jeho balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko spája ľudovú baladu s osobnou vzburou a tragickým hrdinom. Bol aktívnym účastníkom revolúcie 1848 – 1849.

4. Ľudovít Štúr (1815 – 1856) — Vedúca osobnosť slovenského národného hnutia, ktorý v roku 1843 uzákonil spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Bol jazykovedec, politik, novinár (Slovenskje národňje novini) a poslanec uhorského snemu. Jeho dielo umožnilo vznik samostatnej slovenskej literatúry.

5. Andrej Sládkovič (1820 – 1872) — Štúrovský romantický básnik, autor rozsiahlej lyricko-epickej skladby Marína — oslavy lásky a krásy inšpirovanej Máriou Pišlovou. Jeho skladba Detvan vykresľuje slovenského junáka Martina ako symbol národnej sily a hrdosti.

6. Jozef Cíger Hronský (1896 – 1960) — Významný prozaik medzivojnového obdobia a riaditeľ Matice slovenskej. Jeho román Jozef Mak zobrazuje životný údel trpiaceho „človeka-milióna", obyčajného človeka, ktorý znáša všetky rany osudu. Po vojne pôsobil v emigrácii.

7. Margita Figuli (1909 – 1995) a lyrizovaná próza — Predstaviteľka prúdu lyrizovanej prózy, ktorý spája epický príbeh s poetickým, básnickým jazykom. Jej novela Tri gaštanové kone rozpráva o čistej láske a boji dobra so zlom. K tomuto prúdu patrí aj Dobroslav Chrobák a František Švantner.

8. Milo Urban (1904 – 1982) — Autor expresionistického románu Živý bič, ktorý zobrazuje slovenskú dedinu Ráztoky počas 1. svetovej vojny. Dielo zachytáva utrpenie, vzburu a premenu pasívnych dedinčanov na rozhnevaný „živý bič". Patrí k vrcholom slovenskej medzivojnovej prózy.

9. Literárne obdobia slovenskej literatúry — Vývin sa delí na klasicizmus (Ján Kollár, Ján Hollý), romantizmus/štúrovci (Štúr, Sládkovič, Kráľ, Botto), realizmus (Hviezdoslav, Kukučín, Vajanský, Timrava), literárnu modernu (Ivan Krasko) a medzivojnovú a modernú literatúru. Zaradenie diela do obdobia pomáha pochopiť jeho témy, jazyk a spoločenské pozadie.

10. Ivan Krasko (1876 – 1958) — Zakladateľ slovenskej literárnej moderny a symbolizmu, vlastným menom Ján Botto. Jeho zbierky Nox et solitudo (Noc a samota) a Verše sú plné smútku, samoty a túžby po domove. Do poézie vniesol moderný symbol, náladu a vnútorné prežívanie jednotlivca.

11. Terézia Vansová a Elena Maróthy-Šoltésová — Priekopníčky slovenskej ženskej literatúry v realizme. Vansová napísala prvý slovenský ženský román Sirota Podhradských a založila prvý ženský časopis Dennica. Ich tvorba otvorila priestor pre ženské autorky a témy v slovenskej literatúre.

12. Božena Slančíková-Timrava (1867 – 1951) — Realistická prozaička s kriticko-ironickým pohľadom na dedinu a malomeštiactvo. V novele Ťapákovci zobrazuje zaostalosť a lenivosť rodiny, v poviedke Hrdinovia odhaľuje pravú tvár 1. svetovej vojny. Vynikala presnou psychológiou postáv a triezvym, nesentimentálnym štýlom.

1. Poučka

Významní slovenskí autori sú spisovatelia, ktorí svojou tvorbou výrazne ovplyvnili vývin slovenskej literatúry. Každý autor patrí do určitého literárneho obdobia (napr. klasicizmus, romantizmus, realizmus, literárna moderna, medzivojnová literatúra) a je spojený s kľúčovými dielami. Pri každom diele rozlišujeme literárny druh (lyrika, epika, dráma) a hlavnú myšlienku — ústrednú ideu, ktorú chcel autor čitateľovi odovzdať.

2. Vysvetlenie

Postupuj pri každom autorovi v štyroch krokoch:

1. Kto to je — meno autora a čím je výnimočný (napr. kodifikátor jazyka, prvý moderný básnik).
2. Do akého obdobia patrí — zaradenie podľa času a literárneho smeru.
3. Aké dielo napísal — názov a literárny druh (báseň, román, dráma…).
4. O čom dielo je — hlavná myšlienka, čo chcel autor povedať.

Pamätaj: literárne obdobia idú zhruba v poradí klasicizmus → romantizmus (štúrovci) → realizmus → literárna moderna → medzivojnová literatúra → súčasná literatúra. Keď vieš zaradiť autora do obdobia, ľahšie pochopíš aj témy jeho diel — napríklad romantici riešili národ a slobodu, realisti zobrazovali skutočný život ľudí.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Ľudovít Štúr — vedúca osobnosť romantizmu/národného obrodenia; v roku 1843 kodifikoval spisovnú slovenčinu. Hlavná myšlienka jeho pôsobenia: zjednotiť Slovákov spoločným jazykom a prebudiť národné povedomie.
2. Andrej Sládkovič — romantizmus; lyrická skladba Marína (oslava lásky a krásy) a básnická skladba Detvan (obraz slovenského ľudu a hrdinu Martina). Hlavná myšlienka: spojenie osobného citu s láskou k národu.
3. Samo Chalupka — romantizmus; báseň Mor ho! Hlavná myšlienka: hrdá obeta za slobodu — radšej čestne zomrieť ako žiť v porobe.
4. Pavol Országh Hviezdoslav — realizmus; epická skladba Hájnikova žena a cyklus Krvavé sonety (protivojnové básne). Hlavná myšlienka: spravodlivosť obyčajného človeka a odsúdenie vojny.
5. Martin Kukučín — realizmus; román Dom v stráni a poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie. Hlavná myšlienka: pravdivý obraz dedinského života a rozdielov medzi vrstvami.
6. Ivan Krasko — literárna moderna (symbolizmus); zbierky Nox et solitudo a Verše. Hlavná myšlienka: smútok, samota a vnútorné pocity moderného človeka.
7. Milo Urban — medzivojnová literatúra; román Živý bič. Hlavná myšlienka: utrpenie dediny počas prvej svetovej vojny a vzbura ľudu.

Prečo je to dôležité: poznať autorov a ich diela znamená rozumieť vlastnej kultúre a histórii. Na hodinách, pri čítaní, v testoch aj v bežnom živote (návšteva divadla, čítanie kníh, kvízy) dokážeš zaradiť dielo do obdobia a pochopiť, prečo a o čom bolo napísané. Pomáha ti to aj lepšie písať a uvažovať o textoch.