Vzduch a jeho zloženie Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Vzduch — Vzduch je zmes plynov, ktorá obklopuje Zem a tvorí ovzdušie (atmosféru). Nie je to čistá látka, ale homogénna zmes (roztok plynov), ktorá nemá vlastnú farbu, vôňu ani chuť. Je nevyhnutný pre dýchanie živých organizmov a pre horenie.

2. Dusík (N₂) — približne 78 % — Dusík je najväčšou zložkou vzduchu a tvorí takmer štyri pätiny jeho objemu. Je to plyn bez farby a zápachu, ktorý je málo reaktívny, preto „riedi" kyslík a bráni príliš prudkému horeniu. Dusík je zároveň dôležitý pre rast rastlín, lebo je súčasťou bielkovín.

3. Kyslík (O₂) — približne 21 % — Kyslík tvorí asi pätinu objemu vzduchu a je najdôležitejšou zložkou pre život. Bez neho by nemohlo prebiehať dýchanie živočíchov a ľudí ani horenie. Práve preto je vzduch s vyšším podielom kyslíka životne dôležitý.

4. Vzácne (vznešené) plyny a oxid uhličitý — približne 1 % — Zvyšný približne 1 % objemu vzduchu tvoria argón, neón, hélium a ďalšie vzácne plyny spolu s oxidom uhličitým (CO₂, asi 0,04 %). Hoci je ich málo, oxid uhličitý je nevyhnutný pre fotosyntézu rastlín. Vzácne plyny sú veľmi málo reaktívne a využívajú sa napríklad v žiarovkách a reklamných trubiciach.

5. Význam kyslíka pre dýchanie — Pri dýchaní organizmy prijímajú kyslík a vydychujú oxid uhličitý. Kyslík v bunkách umožňuje uvoľňovať energiu z potravy, ktorú telo potrebuje na život a pohyb. Človek bez kyslíka neprežije viac ako niekoľko minút, čo dokazuje jeho nenahraditeľnosť.

6. Kyslík a horenie — Horenie je rýchla chemická reakcia látky s kyslíkom, pri ktorej vzniká teplo a svetlo. Bez kyslíka oheň zhasne — preto sa požiar dá uhasiť odrezaním prístupu vzduchu (napríklad prikrytím alebo peniacim hasiacim prístrojom). Táto vlastnosť robí kyslík dôležitým aj v priemysle a v bežnom živote.

7. Fotosyntéza a kolobeh kyslíka — Zelené rastliny pri fotosyntéze prijímajú oxid uhličitý a vodu a za prítomnosti slnečného svetla vyrábajú cukry a kyslík. Tým rastliny dopĺňajú kyslík, ktorý živočíchy spotrebúvajú dýchaním. Vďaka tomuto kolobehu zostáva zloženie vzduchu na Zemi pomerne stále.

8. Vodná para vo vzduchu — Okrem stálych plynov obsahuje vzduch aj premenlivé množstvo vodnej pary. Jej množstvo sa mení podľa počasia, teploty a miesta a súvisí s vlhkosťou vzduchu, tvorbou oblakov, dažďa a hmly. Vodná para je dôležitou súčasťou kolobehu vody v prírode.

9. Znečisťovanie ovzdušia — Znečistenie vzniká, keď sa do vzduchu dostávajú škodlivé látky, najmä z dopravy, tovární, elektrární a kúrenia tuhými palivami. Medzi hlavné znečisťujúce látky patria oxid siričitý (SO₂), oxidy dusíka, oxid uhoľnatý (CO) a prachové častice (smog). Tieto látky poškodzujú zdravie ľudí, najmä dýchacie cesty, a škodia aj rastlinám a budovám.

10. Kyslé dažde — Oxid siričitý a oxidy dusíka sa vo vzduchu spájajú s vodnou parou a vytvárajú kyseliny, ktoré padajú na zem ako kyslé dažde. Kyslé dažde poškodzujú lesy, okysľujú jazerá a pôdu a rozrušujú stavby a sochy. Sú názorným príkladom toho, ako znečistenie ovzdušia ovplyvňuje celú prírodu.

11. Ozónová vrstva — Vo vyšších vrstvách atmosféry sa nachádza ozón (O₃), ktorý tvorí ozónovú vrstvu chrániacu Zem pred škodlivým ultrafialovým žiarením Slnka. Niektoré chemické látky (napríklad freóny) túto vrstvu poškodzujú a vytvárajú „ozónové diery". Ochrana ozónovej vrstvy je preto dôležitá pre zdravie ľudí aj celej prírody.

12. Ochrana ovzdušia — Čistotu vzduchu môžeme chrániť obmedzovaním spaľovania palív, používaním verejnej dopravy a bicyklov, filtrami v továrňach a výsadbou stromov. Stromy a rastliny pohlcujú oxid uhličitý a uvoľňujú kyslík, preto sú prirodzenými „čističkami" vzduchu. Každý človek tak môže svojím správaním prispieť k zdravšiemu ovzdušiu.

1. Poučka

Vzduch je zmes plynov, ktorá obklopuje Zem (tvorí ovzdušie – atmosféru). Najviac obsahuje dusík (asi 78 %) a kyslík (asi 21 %). Zvyšok (asi 1 %) tvoria argón, oxid uhličitý, vodná para a vzácne plyny. Kyslík je nevyhnutný pre dýchanie a horenie. Vnášaním škodlivín do ovzdušia vzniká znečistenie ovzdušia.

2. Vysvetlenie

• Vzduch nie je jedna látka, ale zmes – plyny v ňom sa dajú od seba oddeliť (napr. skvapalnením).
• Dusík (N₂) je hlavná zložka. Je málo reaktívny, takže „riedi" kyslík a horenie nie je príliš prudké.
• Kyslík (O₂) je druhá najväčšia zložka. Bez neho by sme nedýchali a nehorel by oheň.
• Oxid uhličitý (CO₂) je len malá časť (asi 0,04 %), ale je dôležitý – rastliny ho potrebujú na fotosyntézu.
• Vo vzduchu je aj vodná para (jej množstvo sa mení – vlhkosť) a vzácne plyny (argón, hélium, neón).
• Keď do vzduchu vypúšťame výfukové plyny, dym a prach, jeho zloženie sa pokazí – vzniká znečistené ovzdušie.

3. Príklady a prečo je to dôležité

1. Dýchanie – pri nádychu telo berie zo vzduchu kyslík, pri výdychu vydychujeme viac oxidu uhličitého. Bez kyslíka človek prežije len pár minút.
2. Horenie a oheň – sviečka, plynový sporák či táborák horia len vďaka kyslíku. Keď pohár preklopíme nad sviečku, kyslík sa minie a plameň zhasne.
3. Potápač a horolezec – potápač si berie fľašu so stlačeným vzduchom, vysoko v horách je vzduch „redší" (menej kyslíka), preto sa ťažšie dýcha.
4. Rastliny a fotosyntéza – rastliny prijímajú oxid uhličitý a uvoľňujú kyslík. Lesy preto nazývame „pľúca planéty".
5. Znečistenie z dopravy a tovární – výfukové plyny, dym z komínov a prach spôsobujú smog, kyslé dažde a zhoršujú zdravie (dýchacie problémy).

Prečo je to dôležité: vzduch potrebujeme každú sekundu života. Keď poznáme jeho zloženie a chápeme, čo ho znečisťuje, vieme chrániť svoje zdravie aj prírodu (menej áut, viac stromov, čistejšie zdroje energie).