Vznik Slovenskej republiky Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Nežná revolúcia (november 1989) — Pádom komunistického režimu počas Nežnej revolúcie sa v Česko-Slovensku obnovila demokracia a sloboda. Otvorila cestu k slobodným voľbám, trhovému hospodárstvu a obnoveniu otázky postavenia Slovákov a Čechov v spoločnom štáte. Bez tohto demokratického zlomu by neskoršie pokojné rozdelenie federácie nebolo možné.

2. „Pomlčková vojna" (1990) — Hneď po revolúcii vznikol spor o oficiálny názov štátu, lebo Slováci žiadali zviditeľnenie svojej rovnoprávnosti. Výsledkom bol názov Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR). Spor naznačil hlbšie napätie medzi oboma národmi v otázke usporiadania spoločného štátu.

3. Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR) — Spoločný štát fungoval ako federácia dvoch republík — Českej a Slovenskej — s federálnymi orgánmi v Prahe a národnými vládami v Prahe a Bratislave. Rozdielne predstavy o miere samostatnosti republík a o smerovaní ekonomických reforiem postupne federáciu oslabovali. Tieto rozpory vyvrcholili po voľbách v roku 1992.

4. Parlamentné voľby v júni 1992 — Voľby sa stali rozhodujúcim momentom: na Slovensku vyhralo HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko), v Česku ODS (Občianska demokratická strana). Víťazné strany mali úplne odlišné predstavy o budúcnosti štátu — slovenská strana presadzovala väčšiu samostatnosť, česká rýchle reformy v pevnej federácii. Nezhody sa ukázali ako neprekonateľné.

5. Vladimír Mečiar a Václav Klaus — Lídri víťazných strán, premiér slovenskej vlády Vladimír Mečiar a predseda českej vlády Václav Klaus, viedli rozhodujúce rokovania o ďalšom osude federácie. Keďže sa nedohodli na spoločnom modeli štátu, dospeli k dohode o pokojnom rozdelení. Práve dohoda dvoch politikov rozhodla o vzniku dvoch samostatných štátov bez referenda.

6. Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky (17. júl 1992) — Slovenská národná rada prijala Deklaráciu o zvrchovanosti SR, ktorou vyhlásila zvrchovanosť Slovenska ako základ samostatného štátu. Bol to symbolický a politický krok smerujúci k osamostatneniu. Deklarácia odštartovala právne kroky vedúce k rozdeleniu federácie.

7. Ústava Slovenskej republiky (1. september 1992) — Slovenská národná rada prijala Ústavu SR, ktorá je dodnes základným zákonom štátu; deň jej prijatia, 1. september, sa slávi ako Deň Ústavy SR. Ústava vymedzila práva a slobody občanov, štátne symboly a usporiadanie štátnej moci. Bola pripravená ešte pred samotným vznikom samostatného štátu.

8. Zánik ČSFR a vznik samostatnej SR (1. január 1993) — K 1. januáru 1993 zanikla spoločná federácia a vznikli dva nezávislé štáty — Slovenská republika a Česká republika. Rozdelenie prebehlo pokojnou, dohodnutou cestou bez vojny či násilia, preto sa označuje ako „nežné" alebo „zamatové" rozdelenie. Slovensko sa po stáročiach prvýkrát stalo plne samostatným a medzinárodne uznaným štátom.

9. Štátne symboly a prvý prezident Michal Kováč — Nový štát prijal vlastné štátne symboly — štátny znak (dvojkríž na trojvrší), zástavu, pečať a hymnu „Nad Tatrou sa blýska". Prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky sa vo februári 1993 stal Michal Kováč. Symboly aj hlava štátu potvrdili plnú štátnu samostatnosť Slovenska.

10. Vstup do NATO (29. marec 2004) — Slovensko sa stalo členom Severoatlantickej aliancie (NATO), čím získalo bezpečnostné záruky a stalo sa súčasťou systému kolektívnej obrany demokratických štátov. Členstvo znamenalo zakotvenie krajiny v euroatlantickom priestore. Bol to vrchol zahraničnopolitického smerovania po roku 1998.

11. Vstup do Európskej únie (1. máj 2004) — Slovenská republika sa stala členom Európskej únie spolu s ďalšími deviatimi štátmi v rámci najväčšieho rozšírenia EÚ. Členstvo prinieslo voľný pohyb osôb, tovaru a kapitálu, eurofondy a účasť na spoločnom rozhodovaní v Európe. Integrácia do EÚ predstavovala naplnenie cieľa zaradiť sa medzi vyspelé demokratické krajiny.

12. Zavedenie eura (1. január 2009) — Slovensko prijalo spoločnú európsku menu euro, ktoré nahradilo slovenskú korunu, a vstúpilo do eurozóny. Tým sa ešte hlbšie integrovalo do hospodárskeho jadra Európskej únie. Prijatie eura bolo dôkazom stabilnej ekonomiky a úspešného ekonomického rozvoja samostatného Slovenska.

1. Poučka

Slovenská republika vznikla 1. januára 1993 pokojným rozdelením Česko-Slovenska (ČSFR) na dva samostatné štáty — Slovenskú republiku a Českú republiku. Slovensko sa tak po prvý raz v dejinách stalo plne samostatným demokratickým štátom. Neskôr sa integrovalo do medzinárodných organizácií: v roku 2004 vstúpilo do NATO aj do Európskej únie (EÚ).

2. Vysvetlenie

Po páde komunizmu (Nežná revolúcia, november 1989) sa spoločný štát Čechov a Slovákov nazýval Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR). Postupne sa to dialo takto:

1. Rozdielne predstavy — českí a slovenskí politici sa nezhodli na tom, ako má fungovať spoločný štát (Slováci chceli väčšiu samostatnosť).
2. Voľby 1992 — na Slovensku vyhralo HZDS (Vladimír Mečiar), v Česku ODS (Václav Klaus). Obaja lídri sa dohodli na rozdelení.
3. Pokojná dohoda — federálne zhromaždenie schválilo zánik spoločného štátu zákonom. Rozdelenie prebehlo bez vojny a násilia, preto sa nazýva aj „nežný rozvod“.
4. 1. 1. 1993 — vznikli dva samostatné štáty. Slovensko získalo vlastnú ústavu (schválená už 1. 9. 1992), vlajku, znak, hymnu, prezidenta a od roku 1993 aj vlastnú menu (slovenská koruna).
5. Integrácia — samostatné Slovensko sa rozhodlo pripojiť k západným demokraciám: v roku 2004 vstúpilo do NATO (vojenská obrana) a do EÚ (hospodárska a politická spolupráca). V roku 2009 zaviedlo spoločnú európsku menu euro.

3. Príklady a prečo je to dôležité

• Vlastná ústava — Ústava SR bola prijatá 1. septembra 1992 (dnes Deň Ústavy SR, štátny sviatok). Je to najvyšší zákon štátu.
• Štátne symboly — Slovensko má vlastnú vlajku (bielo-modro-červená so znakom), štátny znak (dvojkríž na trojvrší) a hymnu „Nad Tatrou sa blýska“.
• Prvý prezident — prvým prezidentom samostatnej SR sa stal Michal Kováč (1993).
• Vlastná mena — od roku 1993 platila slovenská koruna (Sk), ktorú v roku 2009 nahradilo euro (€).
• Vstup do EÚ a NATO (2004) — vďaka tomu môžu Slováci slobodne cestovať, študovať a pracovať v iných európskych krajinách a štát má spoločnú obranu so spojencami.

Prečo je to dôležité: Vznik samostatného Slovenska je jedným z najdôležitejších momentov našich novodobých dejín — je to základ štátu, v ktorom dnes žiješ. Vysvetľuje, prečo máme vlastnú vládu, zákony, peniaze (euro) a prečo môžeme bez problémov cestovať po Európe. Ukazuje aj, že veľká politická zmena sa dá uskutočniť pokojnou cestou, bez vojny.