Vznik svetových náboženstiev v staroveku (judaizmus, kresťanstvo, islam) Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Judaizmus – najstaršie monoteistické náboženstvo — Judaizmus vznikol asi pred 3 000 rokmi u starovekých Hebrejov (Židov) na území Palestíny a je najstarším náboženstvom, ktoré verí len v jedného Boha (monoteizmus). To bola na svoju dobu úplne nová myšlienka, pretože väčšina starovekých národov (Egypťania, Gréci, Rimania) verila v mnoho bohov (polyteizmus). Práve z judaizmu neskôr vyrástlo kresťanstvo aj islam.

2. Boh Jahve a zmluva s Abrahámom — Židia verili v jediného Boha menom Jahve, ktorý podľa ich viery uzavrel zmluvu s praotcom Abrahámom a sľúbil mu zasľúbenú zem. Abrahám sa preto považuje za spoločného praotca Židov, kresťanov aj moslimov. Táto viera dala Židom silný pocit, že sú „vyvolený národ".

3. Mojžiš a Desatoro (Desať Božích prikázaní) — Podľa Biblie vyviedol prorok Mojžiš Židov z egyptského otroctva a na hore Sinaj prijal od Boha Desatoro – desať základných pravidiel správania (napr. nezabiješ, nepokradneš). Desatoro sa stalo základom morálky nielen pre Židov, ale ovplyvnilo aj kresťanstvo a celú európsku civilizáciu dodnes.

4. Biblia ako posvätná kniha — Biblia je posvätná kniha, ktorá sa delí na Starý zákon (spoločný so židovstvom) a Nový zákon (kresťanský). Starý zákon obsahuje židovské dejiny, zákony a príbehy o stvorení sveta. Biblia je dodnes najrozšírenejšou a najprekladanejšou knihou na svete a je dôležitým historickým aj kultúrnym prameňom.

5. Vznik kresťanstva v 1. storočí — Kresťanstvo vzniklo asi pred 2 000 rokmi (v 1. storočí n. l.) v Palestíne, ktorá vtedy patrila do Rímskej ríše. Vyrástlo zo židovstva, ale postupne sa od neho oddelilo a stalo sa samostatným svetovým náboženstvom. Dnes je kresťanstvo najrozšírenejším náboženstvom na svete.

6. Ježiš Kristus – zakladateľ kresťanstva — Ústrednou postavou kresťanstva je Ježiš z Nazaretu, ktorého kresťania považujú za Božieho syna a Mesiáša (Spasiteľa). Ježiš učil o láske k blížnemu, odpúšťaní a o jednom Bohu, za čo ho rímske úrady dali ukrižovať. Kresťania veria, že po smrti vstal z mŕtvych – táto viera je základom celého kresťanstva.

7. Letopočet podľa Ježišovho narodenia — Náš dnešný letopočet sa počíta od predpokladaného narodenia Ježiša Krista – preto rozlišujeme roky „pred Kristom" (pred n. l.) a „po Kristovi" (n. l.). Je to každodenný príklad toho, ako staroveké náboženstvo ovplyvňuje náš život dodnes, keď píšeme dátum.

8. Šírenie kresťanstva a prenasledovanie — Kresťanstvo sa najprv šírilo medzi chudobnými a otrokmi, lebo sľubovalo rovnosť všetkých ľudí pred Bohom a posmrtný život. Rimania kresťanov dlho prenasledovali, no v roku 313 cisár Konštantín kresťanstvo povolil a neskôr sa stalo dokonca štátnym náboženstvom Rímskej ríše.

9. Vznik islamu v 7. storočí — Islam je najmladšie z troch náboženstiev a vznikol v 7. storočí n. l. na Arabskom polostrove (mestá Mekka a Medina). Slovo islam znamená „odovzdanie sa Bohu" a jeho vyznávači sa volajú moslimovia. Aj islam je prísne monoteistický – verí v jediného Boha, ktorého nazýva Alah.

10. Prorok Mohamed — Zakladateľom islamu je prorok Mohamed, ktorý podľa moslimskej viery dostával od Boha (Alaha) zjavenia. Mohamed zjednotil arabské kmene pod jednou vierou a islam sa potom rýchlo rozšíril do Ázie, Afriky aj Európy. Pre moslimov je Mohamed posledným a najväčším z prorokov.

11. Korán – posvätná kniha islamu — Korán je posvätná kniha moslimov, ktorá podľa nich obsahuje slová samotného Boha, ako ich prijal Mohamed. Okrem viery v Boha určuje aj pravidlá každodenného života – napríklad päť modlitieb denne, pôst počas mesiaca ramadán či púť do Mekky. Korán spája náboženstvo, právo aj morálku do jedného celku.

12. Spoločné korene troch náboženstiev — Judaizmus, kresťanstvo a islam sa označujú ako „abrahámovské náboženstvá", lebo všetky uznávajú praotca Abraháma a vieru v jediného Boha. Hoci sa v mnohom líšia, vyrástli z rovnakého základu na Blízkom východe. Tieto tri náboženstvá patria medzi trvalé odkazy staroveku a ovplyvňujú život miliárd ľudí dodnes.

1. Poučka

V staroveku obyvatelia najstarších štátov objavili a vytvorili mnoho vecí, ktoré používame dodnes (písmo, počítanie, kalendár, zákony). Patrí k nim aj vznik monoteistických náboženstiev — viery v jedného Boha. Najstarším je judaizmus (viera Židov), z neho vzniklo kresťanstvo (viera v Ježiša Krista) a neskôr islam (viera moslimov). Tieto tri náboženstvá sú trvalým odkazom staroveku a ovplyvňujú svet podnes.

2. Vysvetlenie

Pôvodne ľudia verili v mnoho bohov — to je polyteizmus (napr. starí Egypťania, Gréci, Rimania). Postupne vznikla viera v jediného Boha — monoteizmus.

Postupne po krokoch: - Judaizmus vznikol najskôr u starovekých Židov (Hebrejov) v oblasti dnešného Izraela. Veria v jedného Boha. Ich posvätná kniha je Tóra (je súčasťou Biblie). - Kresťanstvo vzniklo neskôr z judaizmu. Vychádza z učenia Ježiša Krista. Posvätnou knihou je Biblia (Starý a Nový zákon). - Islam vznikol najneskôr (v 7. storočí n. l.) na Arabskom polostrove. Hlásal ho prorok Mohamed. Posvätnou knihou je Korán. Veriaci sa nazývajú moslimovia.

Všetky tri sú monoteistické — veria v jedného Boha — a sú navzájom historicky prepojené.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — práca s časom: Judaizmus vznikol asi pred 3 000 rokmi, kresťanstvo asi pred 2 000 rokmi a islam v 7. storočí n. l. Koľko rokov je medzi vznikom judaizmu a kresťanstva?
Odčítam približné údaje: 3 000 − 2 000 = 1 000.
Údaje sú len približné, preto aj výsledok je približný.
Záver → asi 1 000 rokov

Príklad 2 — storočie: Ktoré roky patria do 7. storočia n. l., v ktorom vznikol islam? Bol to začiatok nášho letopočtu?
Siedme storočie sú roky 601 až 700.
Kresťanstvo vzniklo v 1. storočí n. l. (roky 1 – 100), teda asi o 600 rokov skôr.
Záver → 7. storočie sú roky 601 – 700, asi 600 rokov po vzniku kresťanstva

Príklad 3 — časová os: Zoraď od najstaršieho: Milánsky edikt (313), vznik islamu, vznik judaizmu, vznik kresťanstva.
Judaizmus asi pred 3 000 rokmi, kresťanstvo v 1. storočí n. l., Milánsky edikt v roku 313, islam v 7. storočí.
Poradie → judaizmus – kresťanstvo – Milánsky edikt (313) – islam

Príklad 4 — porovnanie: Porovnaj tri náboženstvá podľa zakladateľa (ústrednej postavy), posvätnej knihy a miesta vzniku.
Judaizmus: praotec Abrahám a prorok Mojžiš, Tóra (súčasť Biblie), Palestína.
Kresťanstvo: Ježiš Kristus, Biblia (Starý a Nový zákon), Palestína v Rímskej ríši.
Islam: prorok Mohamed, Korán, Arabský polostrov (Mekka a Medina).
Spoločné: všetky veria v jedného Boha a uznávajú Abraháma.
Záver → líšia sa postavou, knihou a miestom, spája ich monoteizmus a Abrahám

Príklad 5 — pojem a vysvetlenie: Čo znamená monoteizmus? Uveď príklad a opak.
Mono znamená jeden: monoteizmus je viera v jedného Boha, napríklad judaizmus.
Opakom je polyteizmus, viera vo viac bohov, napríklad u starých Grékov.
Záver → monoteizmus je viera v jedného Boha (judaizmus), opakom je polyteizmus

Príklad 6 — práca s prameňom: Biblia je posvätná kniha, ale historici ju používajú aj ako prameň. Čo sa z nej môžu dozvedieť a na čo si musia dať pozor?
Biblia je písomný prameň, ktorý zachytáva dejiny, zákony a príbehy starovekých Židov a prvých kresťanov.
Historik z nej zistí, čomu ľudia verili, aké pravidlá uznávali a aké mestá a krajiny poznali.
Je to náboženský text, preto historik údaje o udalostiach porovnáva s inými prameňmi, napríklad s archeologickými nálezmi.
Záver → cenný písomný prameň o viere a živote ľudí, udalosti historik overuje porovnaním

Príklad 7 — z bežného života: Prečo máme v kalendári roky „pred n. l." a „n. l."?
Náš letopočet sa počíta od predpokladaného narodenia Ježiša Krista.
Roky pred týmto okamihom označujeme pred n. l., roky po ňom n. l.
Záver → letopočet je odkazom kresťanstva, ktorý používame pri každom dátume

Prečo je to dôležité: Tieto náboženstvá vznikli v staroveku, no žijú medzi nami dodnes — formujú našu kultúru, sviatky, kalendár aj morálne pravidlá. Keď im rozumieme, lepšie chápeme dejiny aj dnešný svet a ľudí okolo seba.

Precvič si

1. Ako sa volá posvätná kniha moslimov?
2. Kto podľa Biblie prijal na hore Sinaj Desatoro?
3. Ktorý rímsky cisár povolil v roku 313 kresťanstvo?
4. Ako sa volajú vyznávači islamu?
5. Prečo sa judaizmus, kresťanstvo a islam volajú „abrahámovské náboženstvá"?
6. Ktorý zvyk z judaizmu pripomína náš víkend?