Zem vo vesmíre a Slnečná sústava Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Slnečná sústava — Je to skupina nebeských telies, ktorej stredom je hviezda Slnko. Patrí do nej osem planét, ich mesiace, trpasličie planéty, asteroidy a kométy, ktoré obiehajú okolo Slnka vďaka jeho príťažlivosti. Vznikla pred približne 4,6 miliardami rokov.

2. Slnko — Je najbližšia hviezda k Zemi a jediná hviezda v našej sústave; tvorí ho najmä rozžeravený plyn (vodík a hélium). Je obrovským zdrojom svetla a tepla, bez ktorých by na Zemi nemohol existovať život. Slnko je také veľké, že by sa doň zmestil viac ako milión Zemí.

3. Význam Slnka pre život — Slnečné svetlo a teplo umožňujú rastlinám rásť (fotosyntéza), čím vzniká kyslík a potrava pre ostatné organizmy. Slnko zohrieva pevninu, vodu aj vzduch, riadi počasie a striedanie dňa a noci. Bez Slnka by bola Zem tmavá, zamrznutá a neživá planéta.

4. Postavenie Zeme — Zem je tretia planéta v poradí od Slnka a obieha vo vzdialenosti približne 150 miliónov kilometrov. Táto vzdialenosť je práve taká vhodná, že tu nie je príliš horúco ani príliš zima — preto sa hovorí o „obývateľnej zóne". Vďaka tomu na Zemi existuje tekutá voda, ktorá je nevyhnutná pre život.

5. Poradie planét — Od Slnka nasledujú planéty v poradí: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Prvé štyri (Merkúr, Venuša, Zem, Mars) sú menšie a kamenné, nazývame ich vnútorné planéty. Zvyšné štyri sú obrovské plynné planéty a voláme ich vonkajšie planéty.

6. Merkúr a Venuša — Merkúr je najbližšia planéta k Slnku a zároveň najmenšia planéta sústavy. Venuša je druhá v poradí a najhorúcejšia planéta vôbec, pretože ju obklopuje hustá atmosféra zadržiavajúca teplo. Venušu často vidno zo Zeme aj voľným okom ako jasnú Zorničku (ráno) alebo Večernicu (večer).

7. Mars — Štvrtá planéta sa nazýva aj Červená planéta, lebo jej povrch je pokrytý červenkastým prachom obsahujúcim železo. Vedci tu skúmajú stopy po niekdajšej vode a možnosť, či tam kedysi mohol byť život. Mars je menší a chladnejší ako Zem a má dva malé mesiace.

8. Jupiter a Saturn — Jupiter je najväčšia planéta Slnečnej sústavy, je to obrovská guľa plynu s nápadnou „Veľkou červenou škvrnou" (mohutná búrka). Saturn je známy svojimi krásnymi prstencami zloženými z ľadu a kameňov. Obe planéty majú veľa mesiacov.

9. Otáčanie Zeme (rotácia) — Zem sa neustále otáča okolo svojej osi a jedno otočenie trvá približne 24 hodín — jeden deň. Vďaka tomuto otáčaniu sa strieda deň a noc: strana privrátená k Slnku má deň, odvrátená má noc. Zemská os je mierne naklonená, čo súvisí so striedaním ročných období.

10. Obeh Zeme okolo Slnka (rok) — Zem obehne okolo Slnka raz za približne 365 dní, čo je jeden rok. Pretože presná doba je o niečo dlhšia, raz za štyri roky pridávame jeden deň navyše — vznikne priestupný rok s 29. februárom. Naklonenie zemskej osi počas tohto obehu spôsobuje striedanie jari, leta, jesene a zimy.

11. Mesiac — Mesiac je jediná prirodzená družica Zeme a obieha okolo nej približne raz za 27 dní. Nesvieti vlastným svetlom, iba odráža svetlo Slnka, preto ho v noci vidíme svietiť. Jeho príťažlivosť spôsobuje na Zemi príliv a odliv morí.

12. Gravitácia (príťažlivosť) — Je to sila, ktorou sa telesá priťahujú; práve gravitácia Slnka udržiava planéty na ich dráhach okolo neho. Zemská gravitácia nás drží pri povrchu a spôsobuje, že predmety padajú nadol. Bez gravitácie by sa planéty rozleteli do priestoru.

1. Poučka

Zem je jednou z ôsmich planét, ktoré obiehajú okolo Slnka. Slnko a všetky telesá, ktoré okolo neho obiehajú (planéty, ich mesiace, planétky, kométy), tvoria spolu Slnečnú sústavu. Stredom Slnečnej sústavy je Slnko — najbližšia hviezda k Zemi a zdroj svetla a tepla, bez ktorého by na Zemi nebol život.

2. Vysvetlenie

• Vesmír je nekonečný priestor, v ktorom sú hviezdy, planéty, hmloviny a galaxie.
• Naša galaxia sa volá Mliečna cesta. V nej sa nachádza aj Slnečná sústava.
• V strede Slnečnej sústavy je Slnko — obrovská žeravá hviezda.
• Okolo Slnka obieha 8 planét. V poradí od Slnka: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún.
• Zem je tretia planéta od Slnka. Je jediná známa planéta, na ktorej je život.
• Planéty obiehajú po dráhe, ktorá sa volá obežná dráha. Drží ich pri Slnku jeho príťažlivosť (gravitácia).
• Zem sa zároveň otáča okolo svojej osi (vzniká deň a noc) a obieha okolo Slnka (jeden obeh trvá približne jeden rok).
• Okolo Zeme obieha jej prirodzená družica — Mesiac.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — rotácia a časové pásma: Zem sa otočí okolo svojej osi o 360° za 24 hodín. O koľko stupňov sa otočí za 1 hodinu a čo z toho vyplýva pre čas na Zemi?
Pravidlo: celý kruh je 360°, jedno otočenie trvá 24 h.
360° : 24 = 15°.
Miesta vzdialené o 15° zemepisnej dĺžky majú rozdiel času 1 hodinu → 15° za hodinu, preto 15° dĺžky znamená rozdiel 1 hodiny

Príklad 2 — časový rozdiel (výpočet): Mesto leží o 45° zemepisnej dĺžky východnejšie ako Bratislava. U nás je poludnie (12:00). Koľko hodín je v tom meste?
15° = 1 hodina, 45° : 15° = 3 hodiny.
Na východe vychádza slnko skôr, čas je tam neskorší.
12 h + 3 h = 15 h → 15:00

Príklad 3 — príčina a dôsledok (os a ročné obdobia): Prečo sa na Zemi strieda leto a zima?
Zem obieha okolo Slnka raz za rok a jej os je naklonená.
Počas roka je k Slnku viac naklonená raz severná, raz južná pologuľa.
Pologuľa naklonená k Slnku dostáva viac tepla a má leto → ročné obdobia spôsobuje naklonená os pri obehu okolo Slnka

Príklad 4 — poradie planét: Ktorá planéta je piata od Slnka a čím je výnimočná?
Poradie: Merkúr (1), Venuša (2), Zem (3), Mars (4), Jupiter (5).
Jupiter je obrovská guľa plynu s Veľkou červenou škvrnou.
Záver → Jupiter, najväčšia planéta Slnečnej sústavy

Príklad 5 — porovnanie planét: Porovnaj Zem a Mars podľa poradia, veľkosti a vody.
Zem: tretia planéta, má tekutú vodu a život.
Mars: štvrtá planéta, menšia a chladnejšia, voda tam bola kedysi, dnes vedci hľadajú jej stopy.
Rozdiel → Zem je väčšia a má tekutú vodu, Mars je menší, chladnejší a suchý

Príklad 6 — z bežného života (priestupný rok): Kamarát má narodeniny 29. februára. Ako často ich môže oslavovať presne v deň narodenia a prečo?
Zem obehne Slnko o niečo dlhšie ako za 365 dní.
Rozdiel sa za štyri roky nazbiera na jeden deň, preto sa pridáva 29. február.
Taký deň je len v priestupnom roku → raz za štyri roky

Prečo je to dôležité: keď vieme, ako je Zem umiestnená vo vesmíre, rozumieme, prečo sa strieda deň a noc, ročné obdobia aj počasie — a prečo je práve naša planéta vhodná pre život.

Precvič si

1. Ako sa volá naša galaxia?
2. Ktorá planéta je najbližšie k Slnku?
3. Ako dlho trvá jedno otočenie Zeme okolo osi?
4. Prečo Mesiac v noci svieti, hoci nemá vlastné svetlo?
5. Ako ďaleko je Zem približne od Slnka?
6. V meste, ktoré leží o 30° zemepisnej dĺžky západnejšie ako Bratislava, je 10:00. Koľko hodín je v Bratislave?