Život rastlín a živočíchov v ľudských sídlach Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Ľudské sídlo ako životné prostredie — Mestá, dediny a okolie domov tvoria osobitné prostredie, ktoré človek pretvoril pre svoje potreby. Napriek tomu tu žije množstvo rastlín a živočíchov, ktoré sa prispôsobili životu v blízkosti ľudí. Tieto organizmy nachádzajú v sídlach potravu, úkryt aj teplo, ktoré im pomáhajú prežiť aj v zime.

2. Synantropné organizmy — Sú to rastliny a živočíchy, ktoré sa prispôsobili životu v blízkosti človeka a často sú na ňom závislé. Slovo pochádza z gréckych slov „syn" (spolu) a „anthropos" (človek). Patria sem napríklad vrabec domový, myš domová, potkan či mucha domáca, ktoré bez ľudských sídiel nachádzajú oveľa horšie podmienky na život.

3. Vrabec domový — Najznámejší vtáčí obyvateľ miest a dedín, ktorý hniezdi v škárach budov, pod strechami a v dutinách stien. Živí sa semenami, odpadkami aj hmyzom, takže ľahko nachádza potravu v okolí ľudských obydlí. Jeho počty v posledných rokoch klesajú kvôli zatepľovaniu budov, ktoré mu berie hniezdne miesta.

4. Lastovička obyčajná a belorítka domová — Tieto sťahovavé vtáky si stavajú hniezda z blata priamo na ľudských stavbách — lastovička vo vnútri maštalí a hospodárskych budov, belorítka zvonku pod odkvapmi. Živia sa lietajúcim hmyzom, ktorého chytia za deň veľké množstvo, a preto sú pre človeka užitočné. Na zimu odlietajú do teplej Afriky.

5. Myš domová a potkan — Hlodavce, ktoré žijú v skladoch, pivniciach a kanalizáciách, kde nachádzajú dostatok potravy z ľudských zásob a odpadu. Rýchlo sa rozmnožujú a dokážu poškodzovať zásoby potravín aj prenášať choroby, preto ich považujeme za škodcov. Práve preto človek chová mačky a stavia pasce na ich reguláciu.

6. Hmyz v domácnostiach — V ľudských sídlach žije veľa druhov hmyzu, napríklad mucha domová, šváb, mol potravinový či komár. Niektoré sú len obťažujúce, iné znehodnocujú potraviny alebo prenášajú choroby. Naopak, pavúky v domoch sú užitočné, lebo lovia práve tento drobný hmyz.

7. Burinové (ruderálne) rastliny — Rastliny ako pŕhľava (žihľava), púpava, mrlík, lopúch či skorocel rastú na rumoviskách, popri cestách, pri plotoch a na neudržiavaných miestach. Sú nenáročné, rýchlo rastú a dokážu osídliť aj udupanú alebo znečistenú pôdu. Vďaka veľkému množstvu ľahko šíriteľných semien sa rozmnožujú aj tam, kde iné rastliny neprežijú.

8. Okrasné a izbové rastliny — Človek si do svojich sídiel zámerne prináša rastliny pre krásu a úžitok, napríklad muškáty, tulipány, ruže či izbové rastliny ako fikus a difenbachia. Stromy v parkoch a stromoradiach navyše čistia vzduch, poskytujú tieň a sú domovom pre vtáky a hmyz. Zeleň v meste zlepšuje životné prostredie a pohodu ľudí.

9. Domáce a hospodárske zvieratá — Pes, mačka, kura, krava, ošípaná či kôň žijú s človekom, ktorý sa o ne stará a poskytuje im potravu a úkryt. Na oplátku mu dávajú spoločnosť, ochranu alebo úžitok ako mlieko, mäso a vajcia. Tento vzťah vznikol pred tisíckami rokov procesom nazývaným domestikácia (zdomácnenie).

10. Vzájomný vzťah človeka a organizmov — Niektoré druhy sú pre človeka užitočné (lastovičky a pavúky lovia hmyz, včely opeľujú rastliny), iné sú škodlivé (potkany, mole, buriny). Človek preto jedny chráni a podporuje, kým iné reguluje a obmedzuje. Pochopenie týchto vzťahov pomáha udržiavať v sídlach zdravé a vyvážené prostredie.

11. Prispôsobenie životu pri človeku — Živočíchy v sídlach sa naučili využívať umelé úkryty, osvetlenie aj teplo budov, čím získavajú výhodu oproti voľnej prírode. Napríklad holuby hniezdia na rímsach domov tak, ako by v prírode hniezdili na skalách. Vďaka takýmto prispôsobeniam dokážu prežiť aj tam, kde by inak podmienky boli ťažké.

12. Ochrana užitočných druhov v sídlach — Aby vzácne druhy z miest nevymizli, ľudia im pomáhajú napríklad vešaním búdok pre vtáky a netopiere, výsadbou stromov a zakladaním kvetinových lúk. Takéto opatrenia zvyšujú biodiverzitu (rozmanitosť života) priamo v meste. Chránime tým nielen zvieratá, ale aj kvalitu vlastného prostredia.

1. Poučka

Ľudské sídla (mestá, dediny, domy, záhrady) sú prostredím, v ktorom žijú aj mnohé rastliny a živočíchy. Niektoré si k človeku našli cestu samy, iné si človek dopestoval alebo choval. Podľa vzťahu k človeku rozlišujeme pestované a chované organizmy (človek sa o ne stará), sprievodné organizmy (žijú pri človeku samy, využívajú jeho stavby a odpad) a nežiaduce organizmy — škodce a buriny (spôsobujú škodu alebo prenášajú choroby).

2. Vysvetlenie

Poďme po krokoch:

1. Človek mení prostredie. Stavia domy, vysádza záhrady, hromadí potraviny a odpad. Tým vytvára nové miesta na život.
2. Pestované rastliny a chované živočíchy sú tie, ktoré si človek úmyselne udržiava — zeleninu, ovocné stromy, izbové kvety, psa, mačku, sliepky.
3. Sprievodné organizmy prišli k človeku samy, lebo tu nájdu teplo, úkryt a potravu. Lastovička si stavia hniezdo pod strechou, vrabec zobe zrnká, myš sa skrýva v komore.
4. Škodce a buriny človeku prekážajú — ohlodávajú zásoby, prenášajú choroby alebo zaberajú miesto pestovaným rastlinám.
5. Vzťah teda môže byť užitočný (mačka loví myši), neutrálny alebo škodlivý (potkan ničí potraviny).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — zaradenie podľa vzťahu k človeku: Vrabec hniezdi pod strechou školy a zobe zvyšky desiat. Je to chovaný, sprievodný, alebo nežiaduci organizmus?
Chované zvieratá človek úmyselne kŕmi a stará sa o ne.
Vrabca nikto nechová, k človeku prišiel sám kvôli úkrytu a potrave.
Neškodí zásobám ani neprenáša choroby → sprievodný organizmus

Príklad 2 — užitočný, či škodlivý: Prečo sa gazda teší, keď si lastovička postaví hniezdo v jeho maštali?
Lastovička si stavia hniezdo z blata na ľudských stavbách.
Živí sa lietajúcim hmyzom, ktorého za deň chytí veľké množstvo.
Ubúda tak múch a komárov → lastovička je užitočná, lebo loví hmyz

Príklad 3 — dôsledok zásahu: V meste zateplili staré domy a zakryli všetky škáry pod strechami. Čo sa môže stať s vrabcami?
Vrabce hniezdia v škárach budov a pod strechami.
Zateplenie im tieto miesta vezme.
Bez hniezdnych miest sa nemôžu rozmnožovať → vrabcov ubudne

Príklad 4 — ochrana užitočných druhov: Ako môžu žiaci pomôcť vtákom a netopierom vo svojom meste?
Pre vzácne druhy chýbajú v meste úkryty a hniezdne miesta.
Vešanie búdok, sadenie stromov a kvetinové lúky im poskytnú úkryt aj potravu.
Zvyšuje sa tak rozmanitosť života v meste → vyvesiť búdky a sadiť stromy a kvety

Príklad 5 — z praxe, ruderálne rastliny: Prečo na neupratanom rumovisku za garážami rýchlo vyrastie pŕhľava a lopúch?
Ruderálne rastliny sú nenáročné a rýchlo rastú.
Dokážu osídliť aj udupanú alebo znečistenú pôdu.
Majú veľa ľahko šíriteľných semien → sú nenáročné a rýchlo sa šíria semenami

Príklad 6 — rozhodnutie a dôvod, škodcovia: V pivnici ste našli ohryzené vrecko múky. Čo urobíte a prečo?
Ohryzené zásoby prezrádzajú myši alebo potkany.
Tieto hlodavce znehodnocujú potraviny a môžu prenášať choroby.
Poškodenú múku treba vyhodiť, zásoby uložiť do uzavretých nádob a myši odchytiť pascami → vyhodiť múku, zásoby zavrieť a nastaviť pasce

Prečo je to dôležité: ak vieš rozlíšiť užitočné a škodlivé organizmy, vieš sa o užitočné starať (postaviť búdku pre vtáky, polievať rastliny) a pred škodlivými chrániť zásoby aj zdravie. Pomáha ti to chápať, že aj mesto je živé prostredie a že človek nesie zodpovednosť za organizmy okolo seba.

Precvič si

1. Ako sa volajú organizmy, ktoré sa prispôsobili životu pri človeku?
2. Kam odlietajú lastovičky na zimu?
3. Ktorý živočích v dome loví drobný hmyz a je preto užitočný?
4. Ako sa volá zdomácnenie zvierat?
5. Prečo holuby v meste hniezdia na rímsach domov?
6. Je pes v byte chovaný, alebo sprievodný živočích? Zdôvodni.