Životné prejavy a správanie stavovcov Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Životné prejavy stavovcov — Sú to základné prejavy života, ktoré pozorujeme u všetkých stavovcov: príjem potravy a trávenie, dýchanie, vylučovanie, pohyb, rozmnožovanie, rast, vývin a dráždivosť (reakcia na podnety). Spoločne zabezpečujú prežitie jedinca a zachovanie druhu. Práve ich pozorovaním vieme zvieratá porovnávať a chápať, ako sú prispôsobené prostrediu.

2. Správanie (etológia) — Správanie je súhrn všetkých reakcií zvieraťa na vnútorné a vonkajšie podnety a študuje ho vedný odbor etológia. Patrí sem hľadanie potravy, obrana, rozmnožovanie, starostlivosť o mláďatá aj komunikácia. Správanie je dôležité, lebo zvyšuje šancu jedinca prežiť a úspešne sa rozmnožiť v danom prostredí.

3. Vrodené (inštinktívne) správanie — Je dedične zakódované a zviera ho nemusí mať naučené — funguje hneď od narodenia rovnako u všetkých jedincov druhu (napr. cmúľanie u cicavcov, stavba hniezda u vtákov, ťah lastovičiek na juh). Je spoľahlivé a okamžité, no málo pružné. Význam má najmä pri činnostiach kľúčových pre prežitie, kde nie je čas na učenie.

4. Naučené (získané) správanie — Vzniká skúsenosťou počas života jedinca, napríklad učením, návykom alebo nápodobou rodičov. Umožňuje pružne reagovať na meniace sa podmienky, no vyžaduje čas a opakovanie. Čím vyspelejšia je nervová sústava (najmä u vtákov a cicavcov), tým väčšiu úlohu zohráva učenie oproti inštinktom.

5. Adaptácia (prispôsobenie) — Adaptácia je prispôsobenie stavby tela aj životných prejavov prostrediu a spôsobu života. Vznikla počas dlhého vývoja a vidíme ju napríklad na tvare tela rýb (obtekavý tvar), krídlach vtákov či srsti cicavcov. Práve adaptácie vysvetľujú, prečo zvieratá v rôznych prostrediach vyzerajú a správajú sa odlišne.

6. Prispôsobenie pohybu prostrediu — Spôsob pohybu priamo súvisí s prostredím: ryby plávajú pomocou plutiev a svalov, obojživelníky skáču a plávajú, vtáky lietajú vďaka krídlam a dutým kostiam, plazy sa plazia alebo lezú a cicavce kráčajú, behajú, plávajú či lietajú (netopier). Stavba končatín a tela je teda vždy zladená s tým, kde a ako zviera žije.

7. Dýchanie a životné prostredie — Spôsob dýchania je adaptáciou na prostredie: ryby dýchajú žiabrami rozpustený kyslík vo vode, dospelé obojživelníky pľúcami aj kožou, plazy, vtáky a cicavce iba pľúcami. Vtáky majú navyše vzdušné vaky, ktoré zvyšujú výkon dýchania pri náročnom lietaní. Bez vhodného dýchacieho orgánu by zviera v danom prostredí neprežilo.

8. Termoregulácia — ektotermné a endotermné stavovce — Ryby, obojživelníky a plazy sú ektotermné (studenokrvné) — teplotu tela získavajú z okolia, preto sa vyhrievajú alebo upadajú do strnulosti pri chlade. Vtáky a cicavce sú endotermné (teplokrvné) — teplo si vytvárajú samy a udržiavajú stálu telesnú teplotu, čo im umožňuje byť aktívne aj v chlade. Táto vlastnosť vysvetľuje rozšírenie teplokrvných zvierat aj do studených oblastí.

9. Rozmnožovanie a starostlivosť o potomstvo — Stavovce sa rozmnožujú pohlavne; spôsob sa líši od kladenia vajíčok (ryby, obojživelníky, plazy, vtáky) po rodenie živých mláďat (väčšina cicavcov). Vtáky a cicavce sa o mláďatá starajú, kŕmia ich a chránia, kým ryby a obojživelníky kladú veľa vajíčok bez starostlivosti. Starostlivosť zvyšuje prežitie menšieho počtu potomkov a je typickým prejavom vyspelejšieho správania.

10. Komunikácia stavovcov — Zvieratá si odovzdávajú informácie zvukmi (spev vtákov, zavýjanie vlkov), pohybmi a postojmi tela, farbami, ale aj pachmi (značkovanie územia). Komunikácia slúži na vyhľadanie partnera, varovanie pred nebezpečenstvom, obranu územia či dorozumievanie v skupine. Je dôležitou súčasťou sociálneho správania, najmä u druhov žijúcich v svorkách alebo kŕdľoch.

11. Dráždivosť a zmysly — Dráždivosť je schopnosť reagovať na podnety z prostredia (svetlo, zvuk, teplo, pach) a zabezpečujú ju zmyslové orgány a nervová sústava. Rôzne stavovce majú vyvinuté rôzne zmysly podľa spôsobu života — dravce výborný zrak, psovité šelmy čuch, netopiere echolokáciu (orientáciu podľa odrazeného zvuku). Vyvinuté zmysly pomáhajú nájsť potravu, vyhnúť sa nepriateľovi a orientovať sa v prostredí.

12. Pozorovanie správania a jeho prezentácia — Správanie zvierat môžeme skúmať plánovaným pozorovaním: stanovíme si otázku, sledujeme zviera v jeho prostredí (napr. vtáky pri kŕmidle), zapisujeme si poznatky a vyhodnotíme ich. Zistenia potom prezentujeme rôznymi formami — tabuľkou, grafom, nákresom, fotografiou, plagátom alebo ústnou správou. Takýto vedecký postup učí pozornosti, presnosti a tomu, ako vyvodzovať závery z reálnych údajov.

1. Poučka

Stavovce sú živočíchy s vnútornou kostrou a chrbticou (ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce). Prejavujú životné prejavy (dýchanie, prijímanie potravy, pohyb, rozmnožovanie, rast, vylučovanie, dráždivosť) a správanie (vrodené aj naučené reakcie na prostredie). Tieto prejavy sú prispôsobené (adaptované) prostrediu a spôsobu života živočícha. Správanie môžeme plánovane pozorovať, zaznamenávať a vyhodnocovať.

2. Vysvetlenie

Postupne, po krokoch:

1. Životné prejavy sú činnosti, ktoré robí každý živý organizmus, aby prežil: dýcha, prijíma potravu, pohybuje sa, vylučuje odpad, rastie, rozmnožuje sa a reaguje na podnety (dráždivosť).
2. Adaptácia znamená, že stavba tela aj správanie sú prispôsobené prostrediu. Ryba má žiabre a plutvy do vody, vták má krídla a perie do vzduchu.
3. Vrodené správanie sa živočích nemusí učiť — má ho od narodenia (cicanie mláďaťa, stavba hniezda u vtákov, inštinkt).
4. Naučené správanie vzniká skúsenosťou (pes reaguje na povel, vtáky sa naučia, kde nájdu potravu).
5. Pozorovanie správania robíme plánovane: stanovíme si otázku, vyberieme zviera, sledujeme ho v určitom čase, zapisujeme si, čo robí, a potom zistenia vyhodnotíme a prezentujeme (tabuľka, graf, plagát, opis).

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — vrodené, či naučené správanie: Mláďa cicavca hneď po narodení cicia mlieko. Pes si sadne na povel „sadni". Ktoré správanie je vrodené a ktoré naučené?
Vrodené správanie zviera má od narodenia, nemusí sa ho učiť a majú ho všetky jedince druhu.
Naučené správanie vzniká skúsenosťou, opakovaním alebo nápodobou.
Cicanie funguje hneď, povel sa pes musel naučiť → cicanie je vrodené, sadnutie na povel naučené

Príklad 2 — adaptácia dýchania na prostredie: Prečo ryba dýcha žiabrami, ale delfín, hoci žije vo vode, musí vyplávať na hladinu?
Ryby žiabrami prijímajú kyslík rozpustený vo vode.
Delfín je cicavec a cicavce dýchajú iba pľúcami, vzduch musia nabrať nad hladinou.
Rovnaký životný prejav, iné prispôsobenie → ryba má žiabre, delfín ako cicavec dýcha pľúcami

Príklad 3 — teplota tela a správanie: Jašterica sa ráno vyhrieva na kameni, sýkorka je aktívna aj v mraze. Prečo?
Plazy sú studenokrvné (ektotermné), teplotu tela získavajú z okolia.
Vtáky sú teplokrvné (endotermné), teplo si vytvárajú samy a majú stálu teplotu.
Preto sa jašterica musí najprv zohriať → jašterica je studenokrvná, sýkorka teplokrvná

Príklad 4 — adaptácia na zimu: Svišť na zimu zaspí v nore a lastovička odletí na juh. Ako im to pomáha prežiť?
V zime je málo potravy, lastovička tu nenájde hmyz.
Svišť pri zimnom spánku spomalí dýchanie a tep a vystačí so zásobami tuku.
Lastovička sa vrodeným ťahom presunie tam, kde potrava je → svišť šetrí energiu spánkom, lastovička odletí za potravou

Príklad 5 — zmysly podľa spôsobu života: Netopier loví hmyz v noci. Ktorý zmysel mu pomáha a ako?
V tme sa zrak dobre uplatniť nedá.
Netopier vydáva zvuky a počúva ich odraz od predmetov a koristi – echolokácia.
Podľa ozveny určí, kde je hmyz → echolokácia (orientácia podľa odrazeného zvuku)

Príklad 6 — z praxe, plánované pozorovanie: Chceš zistiť, ktoré vtáky chodia najčastejšie na kŕmidlo. Ako postupuješ?
Stanovíš si otázku: ktorý druh príde najčastejšie?
Každý deň v rovnakom čase 15 minút sleduješ kŕmidlo a do tabuľky zapisuješ druh a počet návštev.
Po týždni výsledky spočítaš a zobrazíš napríklad grafom → otázka, pravidelné sledovanie, záznam do tabuľky, vyhodnotenie

Prečo je to dôležité: Keď chápeme životné prejavy a správanie, vieme prečo zvieratá žijú práve tak, ako žijú, vieme ich chrániť, správne sa o ne starať a nezasahovať škodlivo do prírody. Pozorovanie a zaznamenávanie nás učí pracovať ako skutoční prírodovedci.

Precvič si

1. Ako sa volá vedný odbor, ktorý skúma správanie zvierat?
2. Vymenuj dve skupiny stavovcov, ktoré sú teplokrvné.
3. Ktoré stavovce dýchajú pľúcami aj kožou?
4. Čo majú vtáky navyše, aby zvládli náročné dýchanie pri lete?
5. Prečo ryby kladú veľa vajíčok, kým cicavce majú málo mláďat?
6. Vlk značkuje územie pachom. Aký druh správania je to a na čo slúži?