- Vymenuj tri základné zložky životného prostredia a ku každej uveď jeden príklad, ako ju človek znečisťuje.
- Vysvetli rozdiel medzi obnoviteľným a neobnoviteľným zdrojom energie a uveď po dvoch príkladoch.
- Opíš, ako vzniká kyslý dážď a aké škody spôsobuje.
- Uveď dva príklady chránených druhov alebo chránených území na Slovensku a vysvetli, prečo ich chránime.
- Navrhni tri konkrétne opatrenia, ktorými môže žiak doma alebo v škole pomôcť životnému prostrediu.
Životné prostredie organizmov a človeka Nezačaté
Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).
0. Kľúčové fakty
-
Životné prostredie a jeho zložky — Životné prostredie je súhrn všetkého, čo organizmus obklopuje a čo na neho pôsobí. Delí sa na neživé (abiotické) zložky — ovzdušie, vodu, pôdu, slnečné žiarenie — a živé (biotické) zložky, teda všetky ostatné organizmy. Človek je súčasťou prírody, no zároveň ju ovplyvňuje viac než ktorýkoľvek iný druh, a to pozitívne aj negatívne.
-
Pozitívne a negatívne zásahy človeka — Negatívne zásahy zahŕňajú znečisťovanie, odlesňovanie, vysúšanie mokradí, lov ohrozených druhov a budovanie stavieb na úkor prírody. Pozitívne zásahy sú napríklad zakladanie chránených území, čistenie odpadových vôd, výsadba lesov, triedenie odpadu a ochrana ohrozených druhov. Cieľom je dosiahnuť rovnováhu, pri ktorej človek uspokojuje svoje potreby bez trvalého poškodenia prírody.
-
Znečistenie ovzdušia a smog — Spaľovaním uhlia, ropy a zemného plynu sa do vzduchu dostávajú škodlivé látky — oxid siričitý (SO₂), oxidy dusíka (NOₓ), oxid uhoľnatý (CO) a prachové častice. Pri bezvetrí a inverzii vzniká nad mestami smog, ktorý dráždi dýchacie cesty a poškodzuje zdravie. Hlavnými zdrojmi sú doprava, priemysel a vykurovanie domácností.
-
Skleníkový efekt a globálne otepľovanie — Skleníkové plyny (najmä oxid uhličitý CO₂, metán CH₄ a vodná para) zadržiavajú v atmosfére teplo a udržujú teplotu vhodnú pre život. Spaľovaním fosílnych palív sa však ich množstvo zvyšuje, čím sa Zem nadmerne otepľuje. Dôsledkami sú topenie ľadovcov, stúpanie hladiny morí, suchá a extrémne počasie — to je podstata klimatickej zmeny.
-
Kyslé dažde a ozónová diera — Oxidy síry a dusíka sa vo vzduchu spájajú s vodnou parou a vytvárajú kyseliny, ktoré padajú na zem ako kyslé dažde — tie ničia lesy, okysľujú jazerá a rozleptávajú budovy. Ozónová vrstva vo vysokej atmosfére nás chráni pred škodlivým UV žiarením; freóny z chladničiek a sprejov ju však narúšali a vytvorili „ozónovú dieru", najmä nad Antarktídou.
-
Znečistenie vody a eutrofizácia — Voda sa znečisťuje odpadovými vodami z domácností, priemyslu, ropou a hnojivami splavenými z polí. Nadbytok dusíkatých a fosforečných hnojív vo vode spôsobuje eutrofizáciu — premnoženie rias a siníc, ktoré spotrebujú kyslík, takže ryby a ostatné organizmy hynú. Pitná voda je vzácny obnoviteľný zdroj, ktorý treba chrániť a šetriť, preto sa odpadové vody čistia v čistiarňach.
-
Znečistenie a erózia pôdy — Pôda sa poškodzuje nadmerným používaním pesticídov a umelých hnojív, skládkami odpadu a priemyselnými chemikáliami. Erózia je odnos úrodnej vrchnej vrstvy pôdy vodou a vetrom, ktorý zhoršuje intenzívne poľnohospodárstvo a odlesňovanie. Vznik 1 cm úrodnej pôdy trvá prírode aj stovky rokov, preto je jej ochrana mimoriadne dôležitá.
-
Zdroje znečistenia — priemysel, doprava, energetika, poľnohospodárstvo — Priemysel vypúšťa do ovzdušia a vôd chemické látky; doprava produkuje výfukové plyny a hluk; energetika založená na fosílnych palivách je hlavným zdrojom CO₂; poľnohospodárstvo zaťažuje prírodu hnojivami a pesticídmi. Každý z týchto sektorov je pre spoločnosť nevyhnutný, preto sa hľadajú spôsoby, ako znížiť ich negatívny dopad (filtre, elektromobily, ekologické hospodárenie).
-
Chránené územia Slovenska — Slovensko má 9 národných parkov, pričom najstarší a najznámejší je TANAP (Tatranský národný park, vyhlásený roku 1949). Okrem národných parkov sú u nás aj chránené krajinné oblasti (CHKO), prírodné rezervácie a chránené pamiatky. V týchto územiach platí prísnejší ochranný režim, ktorý obmedzuje stavby, ťažbu a iné zásahy poškodzujúce prírodu.
-
Chránené druhy a ochrana biodiverzity — Mnohé druhy sú zákonom chránené, lebo im hrozí vyhynutie — na Slovensku napríklad medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, kamzík vrchovský tatranský či orol skalný. Biodiverzita (rozmanitosť druhov) je dôležitá, lebo každý druh má v ekosystéme svoju úlohu a strata jedného môže narušiť celú potravinovú sieť. Ohrozené druhy eviduje tzv. červený zoznam.
-
Recyklácia a triedenie odpadu — Recyklácia je opätovné spracovanie odpadu na novú surovinu, čím sa šetria prírodné zdroje a energia a znižuje sa množstvo odpadu na skládkach. Odpad triedime do farebných kontajnerov — modrý (papier), žltý (plasty), zelený (sklo), hnedý (bioodpad). Platí pravidlo troch R: redukuj, opätovne použi, recykluj (reduce, reuse, recycle).
-
Obnoviteľné zdroje a trvalo udržateľný rozvoj — Obnoviteľné zdroje energie — slnečná, veterná, vodná, geotermálna a biomasa — sa prirodzene dopĺňajú a pri výrobe energie neznečisťujú ovzdušie ako fosílne palivá. Trvalo udržateľný rozvoj znamená uspokojovať potreby súčasnej generácie tak, aby sme nepripravili budúce generácie o zdravé životné prostredie a prírodné zdroje. Je to hlavný cieľ ochrany prírody na celosvetovej úrovni.
1. Poučka
Životné prostredie je súhrn všetkých živých (rastliny, živočíchy, mikroorganizmy) a neživých zložiek (ovzdušie, voda, pôda, slnečné žiarenie), ktoré obklopujú organizmus a pôsobia naň. Človek svojou činnosťou do týchto zložiek zasahuje pozitívne (ochrana, recyklácia, obnoviteľné zdroje) aj negatívne (znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy). Trvalo udržateľný rozvoj znamená využívať prírodu tak, aby zostala zachovaná aj pre ďalšie generácie.
2. Vysvetlenie
- Zložky životného prostredia sú tri základné: ovzdušie (vzduch), voda (hydrosféra) a pôda (litosféra). K nim patria aj všetky organizmy.
- Negatívne zásahy človeka: priemysel vypúšťa škodlivé plyny a odpady, doprava produkuje výfukové splodiny, energetika spaľuje uhlie a ropu, poľnohospodárstvo používa umelé hnojivá a pesticídy.
- Dôsledky: smog, kyslé dažde, skleníkový efekt a globálne otepľovanie, úhyn rýb, vyhynutie druhov, choroby ľudí.
- Pozitívne zásahy: zakladanie chránených území, ochrana ohrozených druhov, čistiarne odpadových vôd, filtre v komínoch, recyklácia, používanie obnoviteľných zdrojov energie.
- Monitorovanie = pravidelné meranie znečistenia (napr. meracie stanice ovzdušia, rozbor vody, sledovanie kvality pôdy). Vďaka nemu vieme zistiť, kde je problém, a riešiť ho.
3. Príklady a prečo je to dôležité
- Smog nad mestom — výfukové plyny áut a prach z priemyslu vytvoria zahmlený vzduch; ľudia dýchajú škodliviny, pribúdajú choroby dýchacích ciest. Preto sledujeme kvalitu ovzdušia a podporujeme MHD a elektromobily.
- Kyslý dážď — oxid siričitý a oxidy dusíka zo spaľovania uhlia sa vo vzduchu menia na kyseliny a padajú v daždi; ničia lesy a leptajú budovy. Preto sa do komínov montujú odlučovače a filtre.
- Znečistená rieka — splašky a hnojivá z polí spôsobia premnoženie rias (eutrofizácia), vo vode ubudne kyslík a uhynú ryby. Preto sú dôležité čistiarne odpadových vôd.
- Chránený druh — kamzík vrchovský tatranský — žije len vo Vysokých Tatrách a je prísne chránený; jeho zánik by znamenal nenávratnú stratu. Preto máme národné parky ako TANAP.
- Recyklácia plastov a papiera — triedený odpad sa spracuje na nové výrobky, šetrí sa surovina aj energia a ubúda odpadu na skládkach. Preto doma triedime odpad do farebných kontajnerov.
- Solárne panely a veterné elektrárne — vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov (slnko, vietor) bez vypúšťania škodlivín. Preto nahrádzajú spaľovanie uhlia.
Je to dôležité preto, lebo zdravé životné prostredie je podmienkou života ľudí aj ostatných organizmov — bez čistého vzduchu, vody a pôdy by sme nemohli prežiť.
Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.
Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.