Životné prostredie organizmov a človeka Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Životné prostredie a jeho zložky — Životné prostredie je súhrn všetkého, čo organizmus obklopuje a čo na neho pôsobí. Delí sa na neživé (abiotické) zložky — ovzdušie, vodu, pôdu, slnečné žiarenie — a živé (biotické) zložky, teda všetky ostatné organizmy. Človek je súčasťou prírody, no zároveň ju ovplyvňuje viac než ktorýkoľvek iný druh, a to pozitívne aj negatívne.

2. Pozitívne a negatívne zásahy človeka — Negatívne zásahy zahŕňajú znečisťovanie, odlesňovanie, vysúšanie mokradí, lov ohrozených druhov a budovanie stavieb na úkor prírody. Pozitívne zásahy sú napríklad zakladanie chránených území, čistenie odpadových vôd, výsadba lesov, triedenie odpadu a ochrana ohrozených druhov. Cieľom je dosiahnuť rovnováhu, pri ktorej človek uspokojuje svoje potreby bez trvalého poškodenia prírody.

3. Znečistenie ovzdušia a smog — Spaľovaním uhlia, ropy a zemného plynu sa do vzduchu dostávajú škodlivé látky — oxid siričitý (SO₂), oxidy dusíka (NOₓ), oxid uhoľnatý (CO) a prachové častice. Pri bezvetrí a inverzii vzniká nad mestami smog, ktorý dráždi dýchacie cesty a poškodzuje zdravie. Hlavnými zdrojmi sú doprava, priemysel a vykurovanie domácností.

4. Skleníkový efekt a globálne otepľovanie — Skleníkové plyny (najmä oxid uhličitý CO₂, metán CH₄ a vodná para) zadržiavajú v atmosfére teplo a udržujú teplotu vhodnú pre život. Spaľovaním fosílnych palív sa však ich množstvo zvyšuje, čím sa Zem nadmerne otepľuje. Dôsledkami sú topenie ľadovcov, stúpanie hladiny morí, suchá a extrémne počasie — to je podstata klimatickej zmeny.

5. Kyslé dažde a ozónová diera — Oxidy síry a dusíka sa vo vzduchu spájajú s vodnou parou a vytvárajú kyseliny, ktoré padajú na zem ako kyslé dažde — tie ničia lesy, okysľujú jazerá a rozleptávajú budovy. Ozónová vrstva vo vysokej atmosfére nás chráni pred škodlivým UV žiarením; freóny z chladničiek a sprejov ju však narúšali a vytvorili „ozónovú dieru", najmä nad Antarktídou.

6. Znečistenie vody a eutrofizácia — Voda sa znečisťuje odpadovými vodami z domácností, priemyslu, ropou a hnojivami splavenými z polí. Nadbytok dusíkatých a fosforečných hnojív vo vode spôsobuje eutrofizáciu — premnoženie rias a siníc, ktoré spotrebujú kyslík, takže ryby a ostatné organizmy hynú. Pitná voda je vzácny obnoviteľný zdroj, ktorý treba chrániť a šetriť, preto sa odpadové vody čistia v čistiarňach.

7. Znečistenie a erózia pôdy — Pôda sa poškodzuje nadmerným používaním pesticídov a umelých hnojív, skládkami odpadu a priemyselnými chemikáliami. Erózia je odnos úrodnej vrchnej vrstvy pôdy vodou a vetrom, ktorý zhoršuje intenzívne poľnohospodárstvo a odlesňovanie. Vznik 1 cm úrodnej pôdy trvá prírode aj stovky rokov, preto je jej ochrana mimoriadne dôležitá.

8. Zdroje znečistenia — priemysel, doprava, energetika, poľnohospodárstvo — Priemysel vypúšťa do ovzdušia a vôd chemické látky; doprava produkuje výfukové plyny a hluk; energetika založená na fosílnych palivách je hlavným zdrojom CO₂; poľnohospodárstvo zaťažuje prírodu hnojivami a pesticídmi. Každý z týchto sektorov je pre spoločnosť nevyhnutný, preto sa hľadajú spôsoby, ako znížiť ich negatívny dopad (filtre, elektromobily, ekologické hospodárenie).

9. Chránené územia Slovenska — Slovensko má 9 národných parkov, pričom najstarší a najznámejší je TANAP (Tatranský národný park, vyhlásený roku 1949). Okrem národných parkov sú u nás aj chránené krajinné oblasti (CHKO), prírodné rezervácie a chránené pamiatky. V týchto územiach platí prísnejší ochranný režim, ktorý obmedzuje stavby, ťažbu a iné zásahy poškodzujúce prírodu.

10. Chránené druhy a ochrana biodiverzity — Mnohé druhy sú zákonom chránené, lebo im hrozí vyhynutie — na Slovensku napríklad medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, kamzík vrchovský tatranský či orol skalný. Biodiverzita (rozmanitosť druhov) je dôležitá, lebo každý druh má v ekosystéme svoju úlohu a strata jedného môže narušiť celú potravinovú sieť. Ohrozené druhy eviduje tzv. červený zoznam.

11. Recyklácia a triedenie odpadu — Recyklácia je opätovné spracovanie odpadu na novú surovinu, čím sa šetria prírodné zdroje a energia a znižuje sa množstvo odpadu na skládkach. Odpad triedime do farebných kontajnerov — modrý (papier), žltý (plasty), zelený (sklo), hnedý (bioodpad). Platí pravidlo troch R: redukuj, opätovne použi, recykluj (reduce, reuse, recycle).

12. Obnoviteľné zdroje a trvalo udržateľný rozvoj — Obnoviteľné zdroje energie — slnečná, veterná, vodná, geotermálna a biomasa — sa prirodzene dopĺňajú a pri výrobe energie neznečisťujú ovzdušie ako fosílne palivá. Trvalo udržateľný rozvoj znamená uspokojovať potreby súčasnej generácie tak, aby sme nepripravili budúce generácie o zdravé životné prostredie a prírodné zdroje. Je to hlavný cieľ ochrany prírody na celosvetovej úrovni.

1. Poučka

Životné prostredie je súhrn všetkých živých (rastliny, živočíchy, mikroorganizmy) a neživých zložiek (ovzdušie, voda, pôda, slnečné žiarenie), ktoré obklopujú organizmus a pôsobia naň. Človek svojou činnosťou do týchto zložiek zasahuje pozitívne (ochrana, recyklácia, obnoviteľné zdroje) aj negatívne (znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy). Trvalo udržateľný rozvoj znamená využívať prírodu tak, aby zostala zachovaná aj pre ďalšie generácie.

2. Vysvetlenie

• Zložky životného prostredia sú tri základné: ovzdušie (vzduch), voda (hydrosféra) a pôda (pedosféra). K nim patria aj všetky organizmy.
• Negatívne zásahy človeka: priemysel vypúšťa škodlivé plyny a odpady, doprava produkuje výfukové splodiny, energetika spaľuje uhlie a ropu, poľnohospodárstvo používa umelé hnojivá a pesticídy.
• Dôsledky: smog, kyslé dažde, skleníkový efekt a globálne otepľovanie, úhyn rýb, vyhynutie druhov, choroby ľudí.
• Pozitívne zásahy: zakladanie chránených území, ochrana ohrozených druhov, čistiarne odpadových vôd, filtre v komínoch, recyklácia, používanie obnoviteľných zdrojov energie.
• Monitorovanie = pravidelné meranie znečistenia (napr. meracie stanice ovzdušia, rozbor vody, sledovanie kvality pôdy). Vďaka nemu vieme zistiť, kde je problém, a riešiť ho.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — znečistenie – dôsledok – opatrenie (smog): V zime pri bezvetrí visí nad mestom šedý opar a viac ľudí chodí k lekárovi s kašľom. Čo sa deje a čo pomôže?
Znečistenie: výfukové plyny, vykurovanie a priemysel vypúšťajú prach a škodlivé plyny.
Pri bezvetrí a inverzii sa škodliviny nerozptýlia a vznikne smog.
Dôsledok: dráždi dýchacie cesty, pribúdajú choroby.
Opatrenie: sledovať kvalitu ovzdušia, filtre, MHD a elektromobily namiesto áut, ekologické kúrenie → smog, pomôže menej spaľovania a čistejšia doprava

Príklad 2 — znečistenie – dôsledok – opatrenie (rieka): Pod poľom pri rieke sa v lete voda zazelenie od rias a na hladine plávajú uhynuté ryby. Vysvetli príčinu.
Znečistenie: dážď splaví z polí dusíkaté a fosforečné hnojivá, pridajú sa splašky.
Nadbytok živín spôsobí premnoženie rias a siníc – eutrofizáciu.
Riasy a ich rozklad spotrebujú vo vode kyslík a ryby sa udusia.
Opatrenie: čistiarne odpadových vôd, menej hnojív pri vode → eutrofizácia, pomôžu čistiarne a menej hnojív

Príklad 3 — vznik kyslého dažďa krok za krokom: Prečo v okolí uhoľných elektrární kedysi odumierali lesy?
Spaľovaním uhlia vzniká oxid siričitý a oxidy dusíka.
Vo vzduchu sa spájajú s vodnou parou a vytvárajú kyseliny.
Tie padajú ako kyslý dážď, poškodzujú stromy, okysľujú jazerá a leptajú budovy.
Opatrenie: odlučovače a filtre v komínoch, náhrada uhlia → kyslý dážď z oxidov síry a dusíka, pomáhajú filtre v komínoch

Príklad 4 — obnoviteľný, či neobnoviteľný zdroj: Zaraď: uhlie, slnečná energia, zemný plyn, vietor, ropa, biomasa.
Pravidlo: obnoviteľné zdroje sa prirodzene dopĺňajú, fosílne palivá sa minú a pri spaľovaní znečisťujú.
Slnko, vietor a biomasa sa dopĺňajú.
Uhlie, ropa a zemný plyn sú fosílne palivá → obnoviteľné: slnko, vietor, biomasa; neobnoviteľné: uhlie, ropa, zemný plyn

Príklad 5 — chránený druh a územie: Prečo je kamzík vrchovský tatranský prísne chránený a kde žije?
Žije len vo Vysokých Tatrách, nikde inde na svete.
Keby vyhynul, bola by to nenávratná strata a narušila by sa rozmanitosť druhov (biodiverzita).
Chráni ho najstarší národný park Slovenska, vyhlásený roku 1949 → žije len v Tatrách, chráni ho TANAP

Príklad 6 — z praxe, odpad v triede: Po desiatej zostane v triede plastová fľaša, papierový obal, ohryzok jablka a sklenený pohár od jogurtu. Kam čo patrí a prečo triedime?
Plasty do žltého kontajnera, papier do modrého.
Sklo do zeleného, bioodpad do hnedého.
Triedený odpad sa recykluje – šetria sa suroviny aj energia a ubúda odpadu na skládkach → fľaša – žltý, papier – modrý, ohryzok – hnedý, sklo – zelený

Prečo je to dôležité: Zdravé životné prostredie je podmienkou života ľudí aj ostatných organizmov — bez čistého vzduchu, vody a pôdy by sme nemohli prežiť.

Precvič si

1. Ktoré sú tri základné neživé zložky životného prostredia (okrem slnečného žiarenia)?
2. Koľko národných parkov má Slovensko?
3. Ktoré látky narúšali ozónovú vrstvu?
4. Ako sa volá odnos úrodnej vrchnej vrstvy pôdy vodou a vetrom?
5. Ktorý plyn vzniká pri spaľovaní fosílnych palív a najviac zosilňuje skleníkový efekt?
6. Na svahu vyrúbali les a pole zorali dolu svahom. Čo sa stane s pôdou a čo by pomohlo?