Žľazy s vnútornou sekréciou Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Žľazy s vnútornou sekréciou (endokrinné žľazy) — Sú to žľazy bez vývodu, ktoré svoje látky vylučujú priamo do krvi, ktorá ich roznáša po celom tele. Líšia sa od žliaz s vonkajšou sekréciou (napr. potné, slinné), ktoré majú vývod a vylučujú látky na povrch tela alebo do dutín. Tvoria spolu s nervovou sústavou riadiaci systém organizmu.

2. Hormóny — Sú to chemické látky (často bielkovinovej alebo tukovej povahy), ktoré endokrinné žľazy uvoľňujú do krvi a ktoré riadia činnosť cieľových orgánov. Pôsobia už vo veľmi malých množstvách, pomalšie ako nervové signály, ale ich účinok je dlhodobejší. Každý hormón pôsobí len na bunky, ktoré majú preň príslušné receptory (tzv. cieľové orgány).

3. Hypofýza (podmozgová žľaza) — Je to žľaza veľká asi ako hrach, uložená na spodine mozgu, a označuje sa ako „riadiace centrum" endokrinnej sústavy. Vylučuje hormóny, ktoré riadia činnosť mnohých ďalších žliaz (štítnej žľazy, pohlavných žliaz, nadobličiek). Produkuje aj rastový hormón (somatotropín), ktorý riadi rast tela.

4. Rastový hormón (somatotropín) — Hormón hypofýzy, ktorý riadi rast kostí a celého tela najmä v detstve a dospievaní. Jeho nedostatok v detstve spôsobuje zaostávanie v raste (trpaslíctvo, nanizmus), zatiaľ čo nadbytok vedie k nadmernému rastu (gigantizmus). Po skončení rastu môže jeho nadbytok spôsobiť akromegáliu — zväčšenie koncových častí tela (prsty, nos, brada).

5. Štítna žľaza — Žľaza uložená na prednej strane krku pod hrtanom, ktorá produkuje hormón tyroxín. Na svoju činnosť potrebuje jód, preto sa jód pridáva do kuchynskej soli. Tyroxín riadi látkovú premenu (metabolizmus) — ovplyvňuje, ako rýchlo telo spaľuje živiny a vytvára energiu.

6. Porucha štítnej žľazy — Pri nedostatku jódu alebo zníženej činnosti sa žľaza zväčšuje a vzniká struma (hrvoľ), pričom človek je unavený, priberá a spomalí sa mu metabolizmus. Pri zvýšenej činnosti naopak človek chudne, je nervózny, má zrýchlený tep a potí sa. U detí nedostatok hormónov štítnej žľazy spôsobuje zaostávanie telesného aj duševného vývinu (kretenizmus).

7. Pankreas (podžalúdková žľaza) — Je to zmiešaná žľaza — má aj vonkajšiu sekréciu (tráviace šťavy) aj vnútornú sekréciu. Jej endokrinná časť (Langerhansove ostrovčeky) produkuje hormóny inzulín a glukagón. Tie spolu riadia hladinu cukru (glukózy) v krvi.

8. Inzulín a cukrovka (diabetes) — Inzulín znižuje hladinu cukru v krvi tým, že umožňuje bunkám prijímať glukózu z krvi. Ak ho pankreas tvorí málo alebo vôbec, vzniká cukrovka (diabetes mellitus), pri ktorej je v krvi nadbytok cukru. Chorí si často musia inzulín pravidelne dopĺňať injekciami, aby udržali zdravú hladinu cukru.

9. Nadobličky — Sú to malé žľazy uložené na horných okrajoch obličiek (ako čiapočky). Produkujú hormón adrenalín, ktorý sa vylučuje v situáciách stresu, strachu alebo nebezpečenstva. Adrenalín zrýchľuje tep srdca a dýchanie, rozširuje zreničky a pripravuje telo na okamžitý výkon — útek alebo boj.

10. Pohlavné žľazy — U mužov sú to semenníky, ktoré produkujú mužský pohlavný hormón testosterón, u žien vaječníky, ktoré produkujú ženské hormóny (estrogén a progesterón). Tieto hormóny riadia dospievanie a vznik druhotných pohlavných znakov (rast brady, prehĺbenie hlasu u chlapcov; vývin pŕs, menštruačný cyklus u dievčat). Pohlavné žľazy majú tiež vnútornú aj vonkajšiu sekréciu.

11. Spätná väzba pri riadení hormónov — Množstvo hormónov v krvi sa udržiava v rovnováhe pomocou spätnej väzby: ak je hormónu priveľa, žľaza ho prestane vylučovať, ak je ho málo, tvorba sa zvýši. Tento samoriadiaci princíp zabezpečuje stálosť vnútorného prostredia tela (homeostázu). Hypofýza a podmozgová oblasť mozgu (hypotalamus) pritom prepájajú nervovú a hormonálnu reguláciu do jedného celku.

12. Spolupráca nervovej a hormonálnej sústavy — Organizmus riadia dve sústavy súčasne: nervová sústava pôsobí rýchlo a krátkodobo (elektrické signály), endokrinná sústava pomaly a dlhodobo (hormóny v krvi). Ich spojením je hypotalamus, ktorý cez hypofýzu prepája mozog s endokrinnými žľazami. Vďaka tejto spolupráci telo dokáže reagovať na zmeny prostredia aj riadiť dlhodobé procesy ako rast, dospievanie a látková premena.

1. Poučka

Žľazy s vnútornou sekréciou (endokrinné žľazy) sú orgány, ktoré tvoria hormóny a vylučujú ich priamo do krvi. Hormóny sú chemické látky, ktoré krvou putujú do celého tela a riadia činnosť orgánov — spolu s nervovou sústavou zabezpečujú látkové (humorálne) riadenie organizmu. Na rozdiel od žliaz s vonkajšou sekréciou (napr. potné, slinné) endokrinné žľazy nemajú vývod.

2. Vysvetlenie

Predstav si to krok za krokom: 1. Žľaza s vnútornou sekréciou vytvorí hormón. 2. Hormón sa uvoľní priamo do krvi (žľaza nemá vývod von). 3. Krv ho rozvedie po celom tele. 4. Hormón pôsobí len na ten orgán, ktorý je naň „naladený" (cieľový orgán). 5. Tým spomalí alebo zrýchli jeho činnosť — napr. rast, trávenie, hladinu cukru.

Riadenie hormónmi je pomalšie, ale dlhšie trvajúce ako riadenie nervami. Nadradenou žľazou je podmozgová žľaza (hypofýza), ktorá riadi väčšinu ostatných žliaz. Množstvo hormónov sa udržiava v rovnováhe spätnou väzbou — keď je hormónu dosť, žľaza ho prestane tvoriť.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — žľaza – hormón – účinok (z praxe, strach): Večer ideš sám tmavou ulicou, za tebou niečo zarachotí. Srdce ti búši, dýchaš rýchlo, zreničky sa rozšíria. Ktorá žľaza a ktorý hormón to spôsobili?
Ide o náhlu stresovú situáciu, telo sa pripravuje na útek alebo boj.
Hormón pohotovosti je adrenalín.
Tvoria ho nadobličky, uložené ako čiapočky na horných okrajoch obličiek → nadobličky, adrenalín

Príklad 2 — porucha žľazy podľa príznakov: Človek je stále unavený, priberá a na krku má zväčšenú žľazu. Žije v oblasti, kde je v strave málo jódu. O akú poruchu ide?
Jód potrebuje štítna žľaza na tvorbu tyroxínu.
Pri nedostatku jódu sa žľaza zväčšuje a jej činnosť klesá, metabolizmus sa spomalí – únava, priberanie.
Zväčšenie štítnej žľazy sa volá struma (hrvoľ) → struma pri zníženej činnosti štítnej žľazy

Príklad 3 — inzulín krok za krokom: Čo sa deje v tele po sladkom obede a prečo diabetik potrebuje injekciu inzulínu?
Po jedle stúpne hladina glukózy v krvi.
Pankreas (Langerhansove ostrovčeky) vylúči inzulín.
Inzulín umožní bunkám prijať glukózu z krvi a jej hladina klesne.
Pri cukrovke inzulínu nie je dosť, cukor zostáva v krvi, preto ho diabetik dopĺňa injekciami → inzulín znižuje cukor v krvi, diabetikovi chýba

Príklad 4 — hormón rastu a jeho poruchy: Ako sa prejaví nedostatok a ako nadbytok rastového hormónu v detstve?
Rastový hormón (somatotropín) tvorí hypofýza a riadi rast kostí a tela.
Nedostatok v detstve spôsobí zaostávanie v raste (nanizmus).
Nadbytok v detstve spôsobí nadmerný rast (gigantizmus) → nedostatok nanizmus, nadbytok gigantizmus

Príklad 5 — vnútorná, alebo vonkajšia sekrécia: Zaraď: slinná žľaza, štítna žľaza, potná žľaza, nadobličky.
Pravidlo: žľaza s vonkajšou sekréciou má vývod (na povrch alebo do dutiny), žľaza s vnútornou sekréciou vylučuje hormón priamo do krvi.
Slinná a potná žľaza majú vývod.
Štítna žľaza a nadobličky vylučujú hormóny do krvi → vonkajšia: slinná, potná; vnútorná: štítna žľaza, nadobličky

Príklad 6 — spätná väzba: Čo urobí štítna žľaza, keď je tyroxínu v krvi priveľa?
Množstvo hormónov sa udržiava spätnou väzbou.
Keď je hormónu priveľa, jeho tvorba sa zníži, keď je ho málo, zvýši sa.
Tak sa udržiava stále vnútorné prostredie (homeostáza) → tvorbu tyroxínu zníži

Prečo je to dôležité: Hormóny riadia rast, dospievanie, hladinu cukru, teplotu i reakcie na stres. Aj malá porucha jednej žľazy ovplyvní celé telo, preto poznanie endokrinnej sústavy pomáha chápať zdravie, výživu (jód) aj choroby ako cukrovku.

Precvič si

1. Ako sa nazývajú chemické látky, ktoré tvoria žľazy s vnútornou sekréciou?
2. Ktorá žľaza riadi väčšinu ostatných žliaz s vnútornou sekréciou?
3. Ktorý hormón tvorí štítna žľaza?
4. Ktorý hormón tvoria semenníky?
5. Prečo sa pankreas nazýva zmiešaná žľaza?
6. Prečo hormón pôsobí len na niektoré orgány, hoci krv ho roznesie po celom tele?