9. ročník › Slovenský jazyk › Syntax

Zložené súvetie Nezačaté

0 Vstupný test1 Poučka 2 Vysvetlenie3 Príklady 4 Kvíz5 Test 6–8 Vyhodnotenie9 Výstupný test
Krok 0 — Vstupný test

Skús najprv, čo už vieš. Výsledok = tvoja vstupná úroveň (porovnáš ho s tým, čo budeš vedieť po naučení).

0. Kľúčové fakty

  1. Súvetie — Súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých viet do jedného vetného celku, ktorý vyjadruje zložitejšiu myšlienku. Každá veta v súvetí má svoj vlastný prisudzovací sklad (podmet a prísudok alebo aspoň prísudok). Súvetia delíme podľa počtu a vzťahov viet na jednoduché a zložené.

  2. Jednoduché súvetie — Jednoduché súvetie sa skladá presne z dvoch viet — jednej hlavnej a jednej vedľajšej, alebo z dvoch hlavných viet. Obsahuje teda len dva prisudzovacie sklady, čiže dva slovesné prísudky. Napríklad: „Keď prišla jar, vtáky sa vrátili." obsahuje dve vety, preto je to jednoduché súvetie.

  3. Zložené súvetie — Zložené súvetie sa skladá z troch alebo viacerých viet, teda obsahuje aspoň tri prisudzovacie sklady. Vzniká spojením viacerých hlavných a vedľajších viet do jedného rozsiahlejšieho celku. Príklad: „Vedel som, že prídeš, lebo si to sľúbil." — tri vety, preto ide o zložené súvetie.

  4. Počet viet sa určuje podľa prísudkov — Najistejší spôsob, ako zistiť počet viet v súvetí, je nájsť všetky slovesá v určitom tvare, teda prísudky. Koľko je v súvetí prísudkov (prisudzovacích skladov), toľko je v ňom viet. Toto pravidlo platí aj vtedy, keď je prísudok neslovesný (menný), napríklad „Vonku zima."

  5. Hlavná veta — Hlavná veta je gramaticky aj významovo samostatná, môže stáť aj sama o sebe a nezávisí od inej vety. V grafickej schéme sa hlavná veta zvyčajne označuje vodorovnou čiarou na základnej úrovni. V zloženom súvetí môže byť hlavných viet viac a bývajú spojené priraďovacím vzťahom.

  6. Vedľajšia veta — Vedľajšia veta je závislá od hlavnej vety, dopĺňa ju a sama osebe nedáva úplný zmysel. Pripája sa pomocou podraďovacích spojok (že, aby, keď, lebo, pretože, ktorý) alebo vzťažných zámen a prísloviek. V grafickej schéme sa kreslí nižšie ako hlavná veta a spája sa s ňou šikmou alebo zvislou čiarou.

  7. Priraďovací (parataktický) vzťah — Priraďovací vzťah spája dve rovnocenné, na sebe nezávislé vety, najčastejšie dve hlavné vety. Používame priraďovacie spojky ako a, i, aj, ani, ale, alebo, no, lebo. V schéme sa rovnocenné vety kreslia na rovnakej úrovni vedľa seba.

  8. Podraďovací (hypotaktický) vzťah — Podraďovací vzťah spája vetu nadradenú (hlavnú) s vetou podradenou (vedľajšou), ktorá od nej závisí. Vyjadruje sa podraďovacími spojkami (že, aby, keď, pretože, hoci) a vzťažnými slovami. V schéme sa závislosť znázorňuje tak, že vedľajšia veta je umiestnená pod nadradenou vetou.

  9. Grafická schéma súvetia — Grafická schéma je nákres, ktorý prehľadne zobrazuje počet viet, ich poradie a vzťahy medzi nimi. Hlavné vety sa kreslia na hornej (základnej) úrovni, vedľajšie vety pod nimi, pričom spojnice ukazujú, ktorá veta od ktorej závisí. Schéma pomáha pochopiť stavbu zloženého súvetia a správne určiť druhy viet.

  10. Spojky a spájacie výrazy — Vety v súvetí sa spájajú spojkami (a, ale, že, keď, aby, lebo), vzťažnými zámenami (ktorý, čo, kto) alebo vzťažnými príslovkami (kde, kam, kedy). Podľa typu spájacieho výrazu rozoznáme, či ide o priraďovací alebo podraďovací vzťah. Niekedy sa vety spájajú aj bezspojkovo, len pomocou čiarky alebo intonácie (asyndetón).

  11. Interpunkcia v súvetí — Vety v súvetí sa od seba oddeľujú čiarkou, ktorá je dôležitým znakom hraníc medzi vetami. Pred podraďovacími spojkami (že, aby, keď, lebo, pretože) sa čiarka píše takmer vždy. Pri priraďovacích spojkách a, i, aj, ani, alebo sa čiarka zvyčajne nepíše, ak spájajú rovnocenné vety v zlučovacom vzťahu.

  12. Praktický význam rozlišovania súvetí — Schopnosť rozoznať jednoduché a zložené súvetie a určiť vzťahy medzi vetami je základom správneho písania čiarok a tvorby zrozumiteľných textov. Pomáha pri slohových prácach, čítaní s porozumením aj pri analýze umeleckých textov. Kto rozumie stavbe súvetia, vie písať jasnejšie a vyjadrovať zložitejšie myšlienky bez chýb.

1. Poučka

Súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých jednoduchých viet do jedného celku. Jednoduché súvetie sa skladá z dvoch viet (z dvoch prisudzovacích skladov, t. j. z dvoch slovies v určitom tvare). Zložené súvetie sa skladá z troch alebo viacerých viet. Vety v zloženom súvetí sú navzájom prepojené priraďovacím (parataktickým) alebo podraďovacím (hypotaktickým) vzťahom, často oboma naraz.

2. Vysvetlenie

Postupuj po krokoch:

  1. Spočítaj prísudky (slovesá v určitom tvare). Koľko je prísudkov, toľko je viet. Jeden prísudok = jedna veta.
  2. Rozhodni, či ide o súvetie. Dve a viac viet = súvetie. Dve vety = jednoduché súvetie, tri a viac viet = zložené súvetie.
  3. Urči vzťahy medzi vetami: - Priraďovací vzťah — vety sú rovnocenné, ani jedna nezávisí od druhej (spájajú ich spojky a, i, ale, alebo, preto, no). - Podraďovací vzťah — jedna veta je hlavná, druhá je vedľajšia a závisí od hlavnej (spájajú ich spojky/spojovacie výrazy že, aby, keď, ktorý, lebo, pretože, ak).
  4. Zostav grafickú schému. Vety očísluj (1, 2, 3) a zakresli ich vzťahy: rovnocenné vety vedľa seba, vedľajšiu vetu pod hlavnú.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — počet viet a vzťahy: Urči stavbu súvetia Keď sa zotmelo, rozsvietili sme lampu a sadli sme si k stolu.
Prísudky: zotmelo sa, rozsvietili sme, sadli sme si → 3 vety, zložené súvetie.
Vety očíslujeme: V1 Keď sa zotmelo, V2 rozsvietili sme lampu, V3 sadli sme si k stolu.
V1 závisí od V2: kedy sme rozsvietili lampu? → keď sa zotmelo → vedľajšia veta príslovková časová.
V2 a V3 sú rovnocenné, spája ich spojka a → priraďovací zlučovací vzťah, bez čiarky.
Výsledok → zložené súvetie z 3 viet: V1 vedľajšia príslovková časová, V2 a V3 hlavné v zlučovacom vzťahu

Príklad 2 — postupné podraďovanie: Urči stavbu súvetia Mama povedala, že príde neskoro, lebo má veľa práce.
Prísudky: povedala, príde, má → 3 vety.
V1 Mama povedala je hlavná veta, nezávisí od žiadnej inej.
V2 že príde neskoro: čo povedala? → vedľajšia veta predmetová, závisí od V1.
V3 lebo má veľa práce: prečo príde neskoro? → vedľajšia veta príslovková príčinná, závisí od V2.
Schéma: V1 hore, pod ňou V2, pod V2 je V3.
Výsledok → V1 hlavná, V2 vedľajšia predmetová (od V1), V3 vedľajšia príčinná (od V2)

Príklad 3 — druhy priraďovacieho vzťahu: Urči vzťah medzi vetami: a) Brat číta knihu, sestra píše úlohu a otec varí večeru. b) Mám rád leto, no zima má tiež svoje čaro. c) Buď pôjdeme na bicykloch, alebo zostaneme doma.
a) Deje sa pridávajú jeden k druhému, spojka a → zlučovací vzťah (3 rovnocenné vety).
b) Druhá veta stojí v protiklade k prvej, spojka no → odporovací vzťah, čiarka pred no.
c) Platí len jedna z možností, spojka buď – alebo → vylučovací vzťah, čiarka pred alebo pri dvojitej spojke.
Výsledok → a) zlučovací, b) odporovací, c) vylučovací

Príklad 4 — čiarky v správe (z bežného života): Doplň čiarky do správy kamarátke: Napíš mi kedy prídeš aby som ťa mohla čakať na stanici.
Prísudky: napíš, prídeš, mohla som → 3 vety.
V1 Napíš mi je hlavná veta.
V2 kedy prídeš: čo mi napíš? → vedľajšia predmetová; pred kedy čiarka.
V3 aby som ťa mohla čakať na stanici: na aký účel? → vedľajšia príslovková účelová; pred aby čiarka.
Opravená správa → Napíš mi, kedy prídeš, aby som ťa mohla čakať na stanici.

Príklad 5 — vložená prívlastková veta: Urči stavbu súvetia Kniha, ktorú som dostal na Vianoce, je napínavá, preto ju čítam každý večer.
Prísudky: dostal som, je napínavá, čítam → 3 vety.
V1 Kniha … je napínavá je hlavná veta, ktorú preruší vložená veta.
V2 ktorú som dostal na Vianoce: aká kniha? → vedľajšia prívlastková, oddelená čiarkami z oboch strán.
V3 preto ju čítam každý večer je hlavná veta, vyjadruje dôsledok V1 → priraďovací dôsledkový vzťah, čiarka pred preto.
Výsledok → V1 hlavná, V2 vedľajšia prívlastková, V3 hlavná v dôsledkovom vzťahu s V1

Prečo je to dôležité: Bez rozlišovania viet v súvetí by si nevedel správne klásť čiarky — pred každou ďalšou vetou (okrem spojok a, i, aj, ani, alebo v priraďovaní) sa píše čiarka. Zložené súvetia ti umožňujú vyjadrovať zložitejšie myšlienky (príčina, podmienka, čas) v jednej vete — používaš ich pri písaní slohu, úvah aj v bežnej reči. Grafická schéma ti pomôže rýchlo pochopiť stavbu aj dlhej vety.

Precvič si

  1. Koľko viet má súvetie a aký je vzťah medzi nimi? Ráno som vstal, naraňajkoval som sa a išiel som do školy.
  2. Je súvetie jednoduché, alebo zložené? Aký je vzťah medzi vetami? Chcel som ísť von, ale pršalo.
  3. Urči druh vedľajšej vety: Viem, že prídeš.
  4. Doplň čiarky: Keď prídem domov napíšem úlohu a potom pôjdem von.
  5. Urči hlavnú vetu a druhy vedľajších viet: Ak bude pekne, pôjdeme na výlet, ktorý sme plánovali celý mesiac.
  6. Vytvor zložené súvetie zo štyroch viet, v ktorom bude aspoň jedna vedľajšia veta, a doplň čiarky.
Ukáž riešenia
  1. Prísudky vstal, naraňajkoval sa, išiel → tri rovnocenné vety spojené čiarkou a spojkou a → 3 vety, zložené súvetie, priraďovací zlučovací vzťah
  2. Prísudky chcel som, pršalo → dve vety; spojka ale vyjadruje protiklad → jednoduché súvetie, odporovací vzťah
  3. Čo viem? → že prídeš; pýtame sa pádovou otázkou ako na predmet → vedľajšia veta predmetová
  4. Prísudky prídem, napíšem, pôjdem; vedľajšiu vetu so spojkou keď oddelíme čiarkou, pred a v zlučovacom vzťahu čiarka nie je → Keď prídem domov, napíšem úlohu a potom pôjdem von.
  5. Hlavná veta je pôjdeme na výlet; za akej podmienky? → ak bude pekne; aký výlet? → ktorý sme plánovali → hlavná: pôjdeme na výlet; vedľajšie: podmienková (ak bude pekne) a prívlastková (ktorý sme plánovali celý mesiac)
  6. Vzor: „Keď sme prišli na chatu, otec zakúril v peci, mama uvarila čaj a my sme sa hrali spoločenské hry.“ Vety: keď sme prišli (vedľajšia časová), otec zakúril, mama uvarila, my sme sa hrali (hlavné v zlučovacom vzťahu) → 4 prísudky, aspoň jedna vedľajšia veta a čiarky pred vedľajšou vetou aj medzi hlavnými vetami bez spojky
Krok 4 — Kvíz (over si pochopenie)
Krok 5 — Test (precvič sa)
  1. Urči, či ide o jednoduché alebo zložené súvetie, a napíš počet viet: Keď sa rozvidnelo, vtáky začali spievať a my sme vyrazili na výlet.
  2. V súvetí Učím sa, lebo zajtra píšeme test, a chcem dobrú známku podčiarkni prísudky a urči počet viet.
  3. Rozhodni o vzťahu medzi vetami (priraďovací / podraďovací): Mám rád leto, no zima má tiež svoje čaro.
  4. Zostav grafickú schému súvetia: Povedal, že príde, keď skončí prácu. (očísluj vety a vyznač hlavnú a vedľajšie).
  5. Z dvoch jednoduchých viet Padal sneh. Cesty boli klzké. vytvor zložené súvetie tak, aby malo aspoň tri vety, a správne doplň čiarky.
Ukáž riešenia
  1. Prísudky rozvidnelo sa, začali, vyrazili → 3 vety; keď sa rozvidnelo je vedľajšia časová, ďalšie dve vety sú hlavné v zlučovacom vzťahu → zložené súvetie, 3 vety
  2. Prísudky učím sa, píšeme, chcem; vedľajšia veta lebo zajtra píšeme test je vložená medzi dve hlavné, preto je za ňou čiarka aj pred a → prísudky učím sa, píšeme, chcem; 3 vety
  3. Vety sú rovnocenné, spojka no vyjadruje protiklad → priraďovací (odporovací) vzťah
  4. V1 Povedal je hlavná; V2 že príde odpovedá na otázku čo povedal? (predmetová, závisí od V1); V3 keď skončí prácu odpovedá na otázku kedy príde? (časová, závisí od V2); schéma: V1 hore, pod ňou V2, pod V2 je V3 → V1 hlavná, V2 vedľajšia predmetová od V1, V3 vedľajšia časová od V2
  5. Pridáme vedľajšiu vetu so spojkou keďže a tretiu vetu v zlučovacom vzťahu; čiarka za vedľajšou vetou, pred a nie → napr. Keďže padal sneh, cesty boli klzké a autá museli jazdiť pomaly.

Cvičné príklady. Reálne testové otázky doplníme po overení.

Krok 9 — Výstupný test (zvládol / nezvládol)

Záverečný hodnotený test témy. Výsledok uvidí aj rodič. Zvládnutie = aspoň 80 %.

← Späť na katalóg