Zmesi a ich druhy Nezačaté

0. Kľúčové fakty

1. Zmes — Zmes je látka zložená z dvoch alebo viacerých rôznych látok (zložiek), ktoré sú zmiešané, ale nie sú navzájom chemicky zlúčené. Každá zložka si v zmesi zachováva svoje pôvodné vlastnosti, takže ich možno znova oddeliť. Zmesi sú všade okolo nás — vzduch, morská voda aj pôda sú zmesi.

2. Rovnorodá (homogénna) zmes — Je to zmes, v ktorej jednotlivé zložky voľným okom ani mikroskopom nerozoznáme a zmes vyzerá ako jediná látka. Zložky sú rovnomerne rozmiešané v celom objeme, takže každá kvapka či časť má rovnaké zloženie. Príkladom je osolená voda, ocot, vzduch alebo zliatiny kovov.

3. Rôznorodá (heterogénna) zmes — Je to zmes, v ktorej jednotlivé zložky vieme rozlíšiť voľným okom alebo lupou, lebo nie sú rovnomerne rozmiešané. Zmes má na rôznych miestach odlišné zloženie a často vidíme hranice medzi zložkami. Príkladom je piesok vo vode, šalát, žula alebo polievka s kúskami zeleniny.

4. Roztok — Roztok je rovnorodá zmes, ktorá vzniká rozpustením jednej látky (rozpustenej látky) v druhej látke (rozpúšťadle). Najznámejším rozpúšťadlom je voda, preto hovoríme o vodných roztokoch, napríklad sladkom čaji alebo slanej vode. Roztok môže byť kvapalný (cukor vo vode), ale aj plynný (vzduch) či pevný (zliatiny).

5. Rozpustená látka a rozpúšťadlo — V roztoku rozlišujeme rozpúšťadlo (je ho väčšina a do neho sa rozpúšťa) a rozpustenú látku (je jej menej). Napríklad v sladkej vode je voda rozpúšťadlo a cukor je rozpustená látka. Toto delenie nám pomáha pochopiť, ako vznikajú roztoky a prečo niečo „zmizne" pri rozpúšťaní.

6. Suspenzia — Suspenzia je rôznorodá zmes pevnej látky rozptýlenej v kvapaline, pričom pevné častice sa po čase usadia na dne. Typickým príkladom je hlina alebo piesok rozmiešaný vo vode, alebo zakalená rieka. Suspenzie poznáme aj z bežného života — napríklad niektoré sirupy či lieky treba pred použitím pretrepať.

7. Emulzia — Emulzia je rôznorodá zmes dvoch kvapalín, ktoré sa navzájom nemiešajú a po čase sa oddelia do vrstiev. Klasickým príkladom je olej a voda alebo mlieko, ktoré je emulziou tuku vo vode. Emulzie sú dôležité v potravinách aj kozmetike, napríklad majonéza alebo telové krémy.

8. Pena — Pena je zmes, v ktorej sú v kvapaline alebo pevnej látke rozptýlené bublinky plynu. Príkladom je mydlová pena, šľahačka alebo pena na pive. Peny majú veľký objem pri malej hmotnosti, lebo väčšinu priestoru zaberá vzduch.

9. Vzduch ako zmes plynov — Vzduch je rovnorodá zmes plynov, ktorú nevidíme, no obklopuje nás zo všetkých strán. Tvorí ho približne 78 % dusíka, 21 % kyslíka a zvyšok pripadá na oxid uhličitý, vzácne plyny a vodnú paru. Práve kyslík zo vzduchu potrebujeme na dýchanie, preto je vzduch príkladom životne dôležitej zmesi.

10. Zloženie zmesí možno meniť — Na rozdiel od čistých látok môžeme zmesi pripraviť v rôznom pomere zložiek, napríklad slabší alebo silnejší čaj. Vlastnosti zmesi (chuť, farba, hustota) závisia od množstva jednotlivých zložiek. Preto napríklad menej osolená voda chutí inak ako veľmi slaná, hoci ide o tú istú zmes.

11. Oddeľovanie zložiek zmesí — Keďže zložky zmesi nie sú chemicky zlúčené, môžeme ich oddeliť fyzikálnymi metódami ako usadzovanie, filtrácia, odparovanie či destilácia. Napríklad piesok z vody oddelíme filtráciou cez papier a soľ z vody získame odparením vody. Tieto postupy sa využívajú aj pri čistení pitnej vody a v priemysle.

12. Zmesi v bežnom živote — Väčšina látok, s ktorými sa denne stretávame, sú v skutočnosti zmesi, nie čisté látky. Patrí sem morská voda, pôda, mlieko, džús, kečup, betón aj horniny ako žula. Pochopenie zmesí nám pomáha vysvetliť, prečo varíme, čistíme vodu alebo prečo treba niektoré nápoje pred pitím pretrepať.

1. Poučka

Zmes je látka zložená z dvoch alebo viacerých zložiek (rôznych látok), ktoré sa pri zmiešaní chemicky nezmenia a dajú sa od seba oddeliť. Podľa toho, či sú zložky voľne rozoznateľné, delíme zmesi na: - rôznorodé (nehomogénne) — jednotlivé zložky vidíme alebo rozlíšime (aj pod lupou/mikroskopom), - rovnorodé (homogénne) — zložky nerozoznáme, zmes vyzerá ako jediná látka.

2. Vysvetlenie

1. Keď zmiešaš dve a viac látok a každá si zachová svoje vlastnosti, vznikne zmes (nie nová látka).
2. Pozri sa, či vieš zložky rozlíšiť: - Ak áno (vidíš zrnká, kúsky, dve vrstvy, zákal) → je to rôznorodá zmes. - Ak nie (vyzerá jednotne, „splynula") → je to rovnorodá zmes.
3. Rovnorodá zmes kvapaliny a rozpustenej látky sa volá aj roztok (napr. soľ rozpustená vo vode).
4. Rôznorodé zmesi majú ešte podskupiny: suspenzia (pevná látka v kvapaline — zakalená voda s pieskom), emulzia (dve kvapaliny, čo sa nemiešajú — olej a voda), pena, dym, hmla.

3. Príklady a prečo je to dôležité

Príklad 1 — čistá látka alebo zmes: Rozhodni: destilovaná voda, minerálka, kyslík, vzduch.
Čistá látka má len jednu zložku a stále rovnaké vlastnosti.
Destilovaná voda je len voda, kyslík je len kyslík.
Minerálka obsahuje vodu a rozpustené minerálne látky, vzduch je zmes dusíka, kyslíka a ďalších plynov.
Výsledok → čisté látky: destilovaná voda, kyslík; zmesi: minerálka, vzduch

Príklad 2 — rovnorodá alebo rôznorodá zmes: Roztrieď: čaj s rozpusteným cukrom, müsli s mliekom, mosadz, kalná voda z mláky.
V rovnorodej zmesi zložky okom ani lupou nerozoznáme, v rôznorodej áno.
Sladký čaj vyzerá všade rovnako, mosadz je zliatina medi a zinku, oboje je rovnorodé.
V müsli vidíme vločky a hrozienka, v kalnej vode sa zrnká hliny usádzajú, oboje je rôznorodé.
Výsledok → rovnorodé: sladký čaj, mosadz; rôznorodé: müsli s mliekom, kalná voda

Príklad 3 — roztok, suspenzia, emulzia: Zaraď: slaná voda, hlina rozmiešaná vo vode, olej pretrepaný s vodou.
Roztok je rovnorodá zmes, látka je v ňom rozpustená: slaná voda.
Suspenzia je tuhá látka rozptýlená v kvapaline, po čase sa usadí: hlina vo vode.
Emulzia sú dve kvapaliny, ktoré sa nemiešajú: olej a voda.
Výsledok → slaná voda roztok, hlina vo vode suspenzia, olej s vodou emulzia

Príklad 4 — vyzerá jednotne, a predsa je to zmes: Slaná voda vyzerá rovnako ako čistá voda. Ako dokážeš, že je to zmes?
Kvapku slanej vody necháme na sklíčku odpariť.
Voda sa vyparí a na sklíčku zostanú biele kryštáliky soli.
Látka mala dve zložky, ktoré sme oddelili.
Výsledok → slaná voda je rovnorodá zmes, nie čistá látka

Príklad 5 — zloženie müsli (prax): Balíček müsli má 500 g: 300 g vločiek, 150 g orechov, zvyšok sú hrozienka. Koľko gramov a koľko percent tvoria hrozienka?
hrozienka: 500 − 300 − 150 = 50 g
podiel: 50 ÷ 500 = 0,1 = 10 %

Príklad 6 — druh zmesi a oddelenie: Ako oddelíš piesok z vody s pieskom a soľ zo slanej vody?
Voda s pieskom je rôznorodá zmes (suspenzia), piesok sa usadí a zachytí ho filter.
Slaná voda je rovnorodá zmes (roztok), soľ je rozpustená a filtrom by prešla spolu s vodou.
Výsledok → piesok filtráciou, soľ odparením vody

Prečo je to dôležité: Vedieť rozlíšiť druh zmesi pomáha pri oddeľovaní zložiek — napríklad pitná voda sa čistí filtráciou a usadzovaním (rôznorodé zmesi), soľ z morskej vody sa získava odparovaním (rovnorodá zmes). Tieto poznatky využívajú kuchári, lekárnici, čistiarne vôd aj výrobcovia potravín a liekov.

Precvič si

1. Je ocot čistá látka alebo zmes?
2. Roztrieď na rovnorodé a rôznorodé zmesi: džús s dužinou, minerálka, pôda, vzduch.
3. Mlieko je emulzia. Ktoré dve zložky sa v ňom „nemiešajú"?
4. Zaraď ako roztok, suspenziu, emulziu alebo penu: šľahačka, majonéza, sladká voda, voda s múkou.
5. Čaj sme pripravili z 200 g vody a 10 g cukru. Koľko gramov má sladký čaj a aký druh zmesi to je?
6. Betónová zmes má 300 kg: 50 kg cementu, 200 kg štrku a piesku a zvyšok voda. Koľko percent tvorí voda?